Prístup Kremľa k mobilizácii vyvoláva v Rusku hnev a nedôveru verejnosti. V najnovšej správe to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) s odvolaním sa na právnu skupinu OVD-Info, ktorá monitoruje politické zatknutia.

Protesty proti ohlásenej čiastočnej mobilizácii, ktorá však nemá v ruskej legislatíve adekvátnu oporu a niektorí tvrdia, že obsahuje i utajené paragrafy, sa dosiaľ konali v 42 mestách po celom Rusku. Protesty boli dokonca i v malých dedinách v Dagestanskej republike. Neznámi útočníci taktiež podpálili niekoľko vojenských náborových stredísk a budov miestnej správy v Nižnom Novgorode, Petrohrade, Toliati a Zabajkalskom kraji.

Kremeľ tiež pravdepodobne neúmerne mobilizuje etnicky neruské a imigrantské komunity. Predstaviteľ Kremľa pre ľudské práva Kirill Kabanov navrhol povinnú vojenskú službu pre prisťahovalcov zo Strednej Ázie, ktorí dostali ruské občianstvo v priebehu ostatných desiatich rokov, pričom sa vyhrážal, že im odoberie ruské občianstvo, ak sa nezmobilizujú.

Niektoré ruské federálne subjekty ako Jakutská republika a Kurská oblasť zavádzajú zákony obmedzujúce záložníkov, ktorí nemôžu opustiť miesta ich trvalého pobytu. Ruskí náboroví dôstojníci a polícia tiež údajne presadzujú bezohľadné mobilizačné praktiky a poberanie štátnych sociálnych dávok, na ktoré majú nárok, podmieňujú mobilizáciou.

Univerzitný študent v Buriatskej republike zverejnil zábery, ako Národná garda Ruskej federácie a vojenská polícia sťahujú študentov z vyučovania, údajne z dôvodu mobilizácie, a to napriek tomu, že ruský minister obrany Sergej Šojgu opakovane vyhlásil, že ruskí študenti nebudú mobilizovaní a čiastočnej mobilizácii budú podliehať len osoby s vojenskými skúsenosťami.

Ruské úrady tiež preukázateľne mobilizujú demonštrantov, v súvislosti s čím hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že prax podávania mobilizačných oznámení zadržaným demonštrantom nie je v rozpore s mobilizačným dekrétom z 21. septembra.