Horory sú taký podivuhodný žáner, v ktorom sa nájde viac zlého ako dobrého. V súčasnosti je snáď problémom nájsť nejaký skutočne dobrý horor, v ktorom sa neopakuje dookola tá istá zápletka. Pretože keď ideš kina, očakávaš jednu z možností: A) v dome straší duch predošlých majiteľov, B) niekto prelomí pečať démonického predmetu, C) niekoho niečo posadne.
Na druhej strane, nemôžeme hádzať všetky horory do rovnakého vreca. Navyše, tento žáner ponúka aj skutočné skvosty. Ani on sa však nevyhol opakovaným stereotypom. Vlastne horory sú snáď najstereotypnejším filmovým žánrom. A to si si myslel, že telenovely nič neprekoná. Omyl!
EMEFKA sa pozrie na najčastejšie klišé hororových filmov. Tak čítaj ďalej, možno si si niektoré všimol. Dobre, určite si si všimol.
1. Temné pivnice, strašidelné povaly
Začneme tým, že koreňom všetkého zla, „základňou“ hlavného démona vo filme je zväčša jedno a to isté – povala alebo pivnica starého domu. Možno má rád stiesnené, nehostinné a temné miesta za výhodnú cenu, ale to by si rozumel aj s väčšinou vysokoškolských študentov, ktorí si hľadajú lacné bývanie neďaleko svojej školy. To sa musíme stále motať medzi prachom zapadnutými zaváraninami od babky alebo krabicami so starými hračkami?
Čo keby sme to nabudúce vymenili za ešte strašidelnejšie prostredie? Išlo by zároveň o originálnu zápletku. Napríklad miesto tvojej práce, to je tiež dobre strašidelné.
2. Dookola tie isté jump-scares
Ak si skutočne skalným fanúšikom hororov, tak existuje málo jump-scareov, ktoré by ťa vystrašili. Možno to bude tým, že sa začnú opakovať. Film čo film. Vypne sa lampa a zrazu v tom šere vidieť siluetu, dvere sa prudko zatvoria, niekto/niečo chytí protagonistov členok a prudko ho zrazí na zem/začne ho kamsi ťahať. Vážne? Nič originálne?
No a keď sa to opakuje film čo film, tak si už začneš myslieť, že režisérom a scenáristom hororov sa minuli nápady, a tak sa hrabú archívom a vyťahujú také kúsky, ktoré posledných 5 filmov nik nepoužil. Takzvaná recyklácia.
3. Pády, pády, pády
Dobre, toto sa môže týkať ako hororov, tak aj trilerov alebo akčných filmov. Ako je možné, že vždy, temer vždy… sa pri zbesilej naháňačke, pri ktorej ide o život, niekto potkne a spadne? Ale že fakt vždy. To ešte nikoho neomrzelo?
Pozoruhodné, že vtedy, keď by si to uvítal, sa to nestane. Napríklad pri behaní 12-minútovky, nech sa máš na čo vyhovoriť. A stará telocvikárka Ružičková ti ešte za trest, že si pomalý, navalí jedno ďalšie kolo. Okrem tých 12 minút behania. Musí sa to stať v momente, čo utekáš pred krvilačným vrahom? Nohy si vtedy povedia: „Okej! Je čas na Error 404: Nohy nenájdené.“
4. Musíme sa rozdeliť!
Niekedy sa tak zamýšľaš nad tým, aké výsledky IQ testov by vyšli hlavným postavám. Ich správanie je veľakrát nelogické, základné premýšľanie úplne chýba a takým dôkazom môže byť aj táto populárna veta: „Musíme sa rozdeliť!“ Určite, Sandra. Rozdeľme sa, pretože individuálne máme väčšiu šancu prežiť. Čo tam po tom, že nás kedysi na etickej výchove učili, že v jednote a tímovej spolupráci je sila, huh? Slová starej Hečkovej ti neutkveli v pamäti.
Takže veľakrát to vyzerá presne tak, akoby si predpokladal: rozdelia sa, vrah ich aj tak jedného po druhom nájde a jedného po druhom aj zabije. Koniec príbehu.
5. Silný alebo nie?
Veľkým paradoxom je aj nesúrodosť schopností hlavného antagonistu. V jednom momente sa zdá, že démon alebo príšera sú absolútne neporaziteľní. Protagonisti môžu robiť fakt čokoľvek, nepodarí sa im utiecť a ani premôcť ho. Markovi nechá vybuchnúť hlavu, Laure vykrúti ruku do podoby paragrafu. Ale potom príde zlom.
Nejakým neznámym spôsobom zrazu zaberá aj obyčajná kovová tyč. Asi to bude v tom, že démona alebo príšeru nemožno poraziť fyzicky, ale vďaka láske, priateľstvu a lojalite. *Intenzívne zvuky vracania.*
6. Neotváraj! Dobre. *Otvorí.*
Azda najtypickejším problémom v hororoch je selektívna hluchota protagonistov. Ako ináč by si si vysvetlil to, že ani jeden neposlúcha rady ostatných postáv? Najhoršie je to v kľúčových momentoch, keď už skutočne ide do tuhého. Prípadne ešte len na začiatku, keď napríklad bývalí majitelia strašidelného domu varujú nových, aby nikdy nešli na povalu. Noví majitelia horlivo prikyvujú, sľubujú, že to určite nespravia.
O dva zábery ďalej šplhá protagonistka na inkriminovanú povalu, pretože zakázané ovocie chutí najlepšie, nie? Jaj, ten starý pár hovoril, že to nemám robiť? Kašľať na nich! Starí páprdovia! Aj tak nešplhali na povalu preto, lebo ich zmohla artritída.
Čítaj ďalej: Najväčšie klišé telenoviel
