Sobotný večer patril elegancii, emóciám a silným momentom. Galavečer Krištáľové krídlo opäť ocenil osobnosti, ktoré výrazne ovplyvňujú kultúrny a spoločenský život na Slovensku. No tentoraz sa o jeden z najvýraznejších momentov postaral herec Milan Ondrík – a nešlo len o samotné ocenenie.
Silné slová, ktoré zasiahli celé Slovensko
V kategórii divadlo a audiovizuálne umenie si cenu odniesol práve Ondrík. Už počas preberania bolo jasné, že nepôjde o obyčajnú ďakovnú reč. Herec sa postavil pred publikum s viditeľnými emóciami a predniesol príhovor, ktorý mal oveľa hlbší presah.
„Majme sa radi, pretože po každej búrke vyjde slnko, po každej búrke sa rieky upokoja, po každej búrke lúky rozkvitnú, bodliaky vyschnú a vietor ich odveje do zabudnutia,“ zaznelo z pódia.
Jeho slová boli jednoduché, no zároveň mimoriadne silné a plné nádeje. V sále zavládlo ticho, ktoré rýchlo vystriedal potlesk. Mnohí diváci mali pocit, že nejde len o umelecký prejav, ale aj o nenápadný odkaz smerom k aktuálnej spoločenskej situácii.
Kamera zabrala Pellegriniho. Internet vybuchol
Krátko po Ondríkových slovách prišiel moment, ktorý si okamžite začal žiť vlastným životom. Kamera sa totiž presunula na prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý sedel v publiku.
Prezident tlieskal, usmieval sa a v jednom momente hodil smerom k Ondríkovi nenápadný „side eye“, keď herec prechádzal okolo neho. Práve tento detail neunikol divákom – a už o pár minút zaplavili sociálne siete komentáre.
Medzi najvýraznejšie reakcie patrili napríklad tieto:
„Za strih pôjde zodpovední do riaditeľne k pánovi Machalovi.“
„Chválim kameramana!! Obraz na Šimečku a hneď na to na Pellka, nič viac netreba.“
„Najšťastnejší bodliak tlieska o sto dvesto a vetra jamky. Svätá prostoto.“
„Pele sa usmieva, akoby nechápal, že aj o ňom Milan hovoril…“
Práve kombinácia silného príhovoru a presne načasovaného televízneho záberu spravila z tohto momentu jeden z najdiskutovanejších okamihov večera.
Krištáľové krídlo tak tentoraz nebolo len o oceneniach. Ukázalo, že aj pár viet môže rozpútať debatu, ktorá presiahne hranice galavečera – a možno aj samotného umenia.
