Leto patrí festivalom. Bez poriadneho hudobného šialenstva pod holým nebom akoby pre Slovákov ani nemohlo začať. Stačí prísť do areálu, prejsť sa medzi stánkami a po pár minútach zistíš, že bez ohľadu na to, či si na Pohode, Grape alebo niekde inde, všade sa opakujú tie isté typy návštevníkov.
Niektorí prišli pre hudbu, iní pre jedlo a ďalší hlavne preto, aby mali čo pridať na Instagram. Ak si už niekedy strávil deň na slovenskom festivale, v nasledujúcich postavách určite spoznáš svojich kamarátov. Alebo možno rovno seba.
Lovec prvého radu
Koncert sa začína až o dve hodiny, no on už stojí nalepený na zábranách pred pódiom. Neodíde na toaletu, nezbehne si po jedlo a dokonca ani predstava vychladeného pivka ho neodtiahne preč. Vie totiž, že ak raz svoje miesto opustí, niekto mu ho okamžite obsadí. A to nemôže dopustiť. Keď kapela konečne príde na pódium, spamäti spieva každú pesničku a neraz prehluší aj samotného speváka.
Večne stratený kamarát
Festivalová klasika. Skupina príde spolu, no po prvej návšteve stánku s pivom sa jeden človek záhadne vyparí. Nasledujú správy typu „Kde ste?“, „Ja vás nevidím.“ alebo legendárne „Som pri tom veľkom stánku.“ Problém je len v tom, že veľkých stánkov je na festivale asi tridsať.
Človek, ktorý všetko natáča
Niektorí si koncert užívajú očami, tento človek cez displej mobilu. Každá pesnička skončí vo videu, každé svetlo na pódiu vo fotogalérii. Ľudia za ním chytajú nervy, lebo namiesto svojho obľúbeného interpreta majú výhľad akurát tak na jeho zdvihnutý telefón. A čo je na tom celom najabsurdnejšie? Že k väčšine z tých videí sa už aj tak v živote nevráti.
Festivalový gurmán
Nuž, žalúdku neporučíš. Hudobný program ho síce zaujíma, ale jedlo ešte viac. Burger na obed, langoš popoludní, churros ako dezert a večer ázijské rezance. Vymetá stánky jeden za druhým a astronomické cenovky má hlboko v paži. Domov si odnáša prázdnu peňaženku, no zato presne vie, ktorý food truck mal tento rok najlepšie hranolky.
Večný kritik cien
Pri každom nákupe si neodpustí poznámku: „Šesť eur za pivo? To myslia vážne?“ Najprv sa rozčuľuje nad cenou parkovania, neskôr ho vytočí jedlo a pitie, a keď zistí, koľko pýtajú za jedno poondiate festivalové tričko? To ho už rovno na mieste rozdrapí. Napriek tomu si to všetko kúpi, veď si predsa prišiel užiť víkend. Len to musel najprv ofrflať.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
