Štyridsaťštyri dní. Koľko zla sa dá napáchať za štyridsaťštyri dní? Nakoľko sa dá zohaviť ľudské telo, zlomiť psychika, nakoľko možno niekoho znetvoriť nielen po fyzickej, ale aj po mentálnej stránke? Junko Furuta by odpoveď poznala, no prezradiť nám ju už nikdy neprezradí. Mladá žena pôvodom z Japonska totiž viac nie je medzi nami, jej príbeh by napriek tomu nemal upadnúť do zabudnutia.

Bola ešte mladá, mala čerstvých sedemnásť. Po škole sa vracala domov (hoci niektoré zdroje uvádzajú, že mala namierené na brigádu), no tváre svojich rodičov, ktorí ju tam mali čakať, už nikdy viac nevidela. Junko Furuta sa stala obeťou únosu a nasledujúcich štyridsaťštyri dní prežívala peklo na Zemi, aké si väčšina z nás nevie ani len predstaviť.

Zlomená, znásilnená, zbitá a napokon zavraždená. Štyria únoscovia si na nezrelej tínedžerke vybili všetky svoje zvrátené chúťky, a hoci sa ich napokon podarilo dolapiť, o spravodlivosti nemôže byť reč. Poď si spoločne s nami prečítať príbeh z Ázie, z ktorého ti bezmála zovrie krv v žilách.

Junko Furuta bola obyčajná stredoškoláčka

Narodila sa a žila v japonskom meste Misato, chodila na miestnu strednú školu a od svojich rovesníkov sa skutočne ničím nelíšila. Junko Furuta bola všednou pubertiačkou, ktorá len pár dní dozadu oslávila svoje 17. narodeniny. Mala dvoch súrodencov – staršieho a mladšieho brata, otca, ktorý pracoval vo fabrike, a mamu, o ktorej sa toho veľa nepíše.

Mala dobré známky, málokedy vynechala školu a po maturite sa plánovala zamestnať ako predavačka elektroniky. Na to však nikdy nedošlo. Keď 25. novembra 1988 bicyklovala smerom domov, priplietla sa do cesty dvojici mužov – v tom čase ešte prakticky chlapcov, ktorí mali všetko, len nie dobré úmysly. Jeden z nich ju skopol z bicykla a následne jej ponúkol, že ju odprevadí domov.