Známe slovné spojenia o krokodílích slzách, Pyrrhovom víťazstve či boji s veternými mlynmi používame často a úplne automaticky. Málokedy sa ale zamyslíme nad tým, kde majú tieto frazeologizmy svoje korene.
V tomto článku sa na pôvod niektorých z nich pozrieme trochu bližšie. Mnohé z nich pochádzajú zo starovekých mýtov, románov či kníh, ale odkazujú aj na skutočné historické udalosti.
1. „Plakal krokodílie slzy.“
Keď o niekom vyhlásime, že plakal krokodílie slzy, myslíme tým, že jeho smútok nie je úprimný. Že je falošný a nútený. Kde sa ale toto spojenie vzalo? Prvýkrát sa s ním zrejme stretávame v 14. storočí. Sir John Mandevill vo svojich pamätiach napísal, že keď krokodíly jedia svoje obete, tak pri tom prelievajú slzy. Skoro akoby im bolo ľúto, že ich požierali. Napriek tomu to ale robili.
O spopularizovanie tohto slovného spojenia sa ale pravdepodobne postaral až v 16. storočí dramatik William Shakespeare. Tento frazeologizmus nájdeme vo viacerých jeho hrách, napríklad Othello či Henrich VI. Zaujímavosťou je, že krokodíly často pri požieraní obetí naozaj prelievajú slzy. Avšak nemá to žiadny súvis s ich emóciami. Slzy im skrátka pomáhajú prečisťovať a zvlhčovať oči.
2. „Bolo to Pyrrhovo víťazstvo.“
Označenie Pyrrhovo víťazstvo používame v situácii, v ktorej dotyčný síce nad súperom v niečom zvíťazil, ale v konečnom dôsledku tento úspech nemal žiadny reálny dopad. V skutočnosti tak o žiadne víťazstvo nešlo, hoci „papierovo“ áno. Človek, ktorý dosiahol Pyrrhovo víťazstvo, tak síce má na konte úspech, ale ten mu vlastne priniesol oveľa viac ťažkostí, prípadne bol zaplatený až príliš draho.
Slovné spojenie odkazuje na starovekého bojovníka Pyrrha, kráľa z Epiru, ktorý bojoval proti Rímskej ríši. Zúčastnil sa bitky pri Auscule, z ktorej síce vyšiel ako víťaz, ale zaplatil za to vysokú cenu v podobe mnohých mŕtvych vojakov.
Keď mu dôstojníci zablahoželali k víťazstvu, údajne len utrúsil: „Ešte jedno také víťazstvo a sme zničení.“ Aj napriek oficiálnemu víťazstvu teda šlo skôr o prehru, keďže Pyrrhovo vojsko bolo výrazne oslabené.
3. „Treba vyčistiť Augiášov chliev.“
Pokiaľ niekto povie, že „ten Augiášov chliev už treba vyčistiť“, myslí tým, že treba vyčistiť niečo, čo je mimoriadne špinavé, neudržiavané. Význam sa, pravdaže, používa aj v prenesenom slova zmysle. Napríklad v politickom kontexte môže Augiášov chliev označovať korupciu, zločinnosť, rodinkárstvo či mafiánske praktiky. Ak sa niekto podujme ho „vyčistiť“, znamená to, že spustí ozdravné procesy, zbaví sa toxických ľudí a nastaví potrebné reformy, aby danú inštitúciu pozdvihol.
Toto slovné spojenie pochádza z gréckeho mýtu o Héraklovi. Ten dostal za úlohu vyčistiť chliev kráľa Augiáša, ktorý vlastnil 3-tisíc kusov dobytka, ale vôbec sa oň nestaral. Jeho chliev tak bol plný hnoja a hovorilo sa, že je nemožné ho vyčistiť. Pre Hérakla predstavovalo vyčistenie Augiášovho chlieva jednu z dvanástich úloh, ktoré musel splniť, ak chcel dosiahnuť slobodu.
Hérakles si za odmenu od kráľa vypýtal desatinu jeho dobytka. Augiáš súhlasil a posmieval sa mu s tým, že úlohu nikdy nedokáže splniť. Napokon sa mu to ale podarilo. Hérakles stádo vyhnal na pastvu, od chlieva vykopal priekopy k riekam Péneu a Alfeiu a pustil do nich vodu. Tá hnoj okamžite vyplavila.
4. „Otvoril Pandorinu skrinku.“
Frazeologizmus Pandorina skrinka v sebe skrýva zlovestný podtón. Ak o niekom povieme, že „práve otvoril Pandorinu skrinku“, myslíme tým, že otvoril dvere niečomu zlému. Slovné spojenie sa používa napríklad pri človeku, ktorý vedome otvára nejakú tému, ktorá prinesie veľa zla. Prípadne aktívne koná tak, aby rozpútal čo najväčšie zlo a negatívne javy v spoločnosti.
Podľa gréckych mýtov bola Pandora mimoriadne krásna žena, ktorú z hliny a vody prikázal vytvoriť sám Zeus. Podnetom na jej stvorenie bolo, že Prométeus ukradol bohom oheň a priniesol ho ľuďom. Ľudia sa tak bohov prestali obávať a uctievali ich oveľa menej. Zeus sa teda rozhodol poslať medzi nich Pandoru, ktorá bola obdarovaná mnohými božskými darmi.
Prométeov brat Epiméteus sa do nej zamiloval a vzal si ju za manželku, hoci ho pred ňou brat varoval. Ako svadobný dar dostala Pandora od bohov tajomnú skrinku. Do nej bohovia uložili všetky zlé veci: trápenia, zmar, choroby, skrátka všetko negatívne. Pandora po svadbe neodolala svojej zvedavosti a skrinku otvorila (iná verzia hovorí, že ju Epiméteus prinútil). Všetky hrôzy sveta sa tak dostali medzi ľudí.
5. „Kocky sú hodené.“
Známy výrok „Kocky sú hodené“ (známy je aj v latinčine ako „Alea iacta est“) je pripisovaný rímskemu vojvodcovi Caesarovi. Podľa historika Suetoniusa tieto slová slávny politik vyslovil presne 10. januára roku 49 pred naším letopočtom, keď viedol svoju armádu cez rieku Rubikon v severnom Taliansku. Čo sa ním ale myslelo?
Jednoducho to, že Caesar už nemohol vo svojom ťažení cúvnuť. Tento výrok neskôr zľudovel a dnes ho používame pre rozhodnutie, ktoré sa už nedá vrátiť, či situáciu, z ktorej už nemožno ustúpiť.
6. „Práve si prekročil Rubikon.“
A keď už sme sa obtreli o ten slávny Rubikon, tak mu sa povenujeme trochu podrobnejšie. Často sa hovorí, že niekto „práve prekročil Rubikon“. Napokon, priamo sa spája s vyššie uvedeným citátom o hodených kockách. Odkazuje totiž na tú istú situáciu.
Keď Caesar v roku 49 pred naším letopočtom prekročil rieku Rubikon, rozpútal tým občiansku vojnu. Podľa zákonov totiž nemohol ozbrojený vojvodca rieku prekročiť. V opačnom prípade by bol vyhlásený za nepriateľa republiky. To presne sa Caesarovi aj stalo.
Slovami o prekročení Rubikonu sa dnes označuje dôležité rozhodnutie či prekročenie nejakej dôležitej hranice, pri ktorých môžu byť následky katastrofálne a hlavne: nemožno ich už vziať späť.
7. „Toto bude jeho Waterloo.“
Čo tým myslíme, ak povieme: „Toto bude jeho Waterloo“? V skratke to, že dotyčného čaká katastrofálna a brutálna porážka. Toto slovné spojenie odkazuje na historickú bitku pri Waterloo, ktorá sa odohrala 18. júna 1815 medzi francúzskymi a britsko-holandskými-nemeckými oddielmi.
Francúzsko viedol slávny generál Napoleon Bonaparte, ktorý pri Waterloo utŕžil obrovskú porážku, ktorá viedla k jeho odstúpeniu. Definitívne sa tak skončilo napoleonské obdobie a Napoleona následne kráľ poslal do exilu na ostrov Svätej Heleny, kde v roku 1821 aj zomrel.
8. „Jeho práca sa stala jablkom sváru.“
Jablkom sváru myslíme niečo, čo spôsobilo veľký konflikt, hádky, nezhody či nepriateľstvá. Toto slovné spojenie pochádza z gréckej mytológie. Podľa legendy sa vo svete bohov konala svadba bohyne Thetis s človekom. Na svadbu pozvali všetkých bohov, okrem bohyne sváru Eris.
Tá sa im za to rozhodla pomstiť a medzi veseliacich sa svadobčanov hodila zlaté jablko s nápisom „Pre tú najkrajšiu“. O jablko sa začali hádať bohyne Héra, Athéna a Afrodita. Napokon požiadali Parisa, aby rozsúdil, ktorá z nich má jablko dostať. Pri jeho rozhodovaní sa ho snažili podplatiť a sľubovali mu možné aj nemožné.
Afrodita mu sľúbila, že sa ožení s najkrajšou ženou na svete: sparťanskou Helenou. Paris dal teda jablko práve Afrodite, Helenu neskôr uniesol a započal tým slávnu trójsku vojnu.
9. „Bol to boj s veternými mlynmi.“
Frazeologizmus boj s veternými mlynmi označuje činnosť, ktorá je už od začiatku odsúdená na veľký neúspech. Môže to byť napríklad boj proti oveľa silnejšiemu nepriateľovi, pri ktorom je jasné, ako dopadne, prípadne zúfalá snaha dosiahnuť niečo, čo sa dosiahnuť proste nedá.
Zdroj tohto slovného pomenovania sa nachádza v slávnom románe Dômyselný Don Quijote de la Mancha (1605) od Miguela de Cervantesa. Hlavným hrdinom je chudobný šľachtic Alonso Quijano, ktorý si začne hovoriť Don Quijote a tvrdiť, že je potulným rytierom.
Jedna scéna popisuje aj jeho útok proti veterným mlynom, ktorých Quijote považoval za obrov. Hoci ho od toho jeho sluha Sancho Panza odhováral, Quijote na jeho rady nedbal a pustil sa s mlynmi do boja. Z tohto nevšedného duelu ale vyšiel ako porazený.
10. „Jeho činnosť robí ostatným medvediu službu.“
Známe slovné spojenie medvedia služba sa vzťahuje na čin, ktorý je síce robený s dobrým úmyslom, ale vo výsledku napácha viac škody ako osohu. Ak nám teda niekto „urobil medvediu službu“, myslí sa tým, že síce chcel pomôcť, ale v skutočnosti nám poškodil. Podľa všetkého tento výraz prvýkrát použil ruský básnik Ivan Andrejevič Krylov v roku 1808 vo svojej bájke Pustovník a medveď.
V nej medveď svojmu kamarátovi pustovníkovi chcel pomôcť tým, že od neho bude odháňať muchy, aby ho nerušili pri spánku. Vo svojom snažení bol až príliš rázny, keďže proti muchám použil kameň a pustovníka zabil.
