6. „Práve si prekročil Rubikon.“
A keď už sme sa obtreli o ten slávny Rubikon, tak mu sa povenujeme trochu podrobnejšie. Často sa hovorí, že niekto „práve prekročil Rubikon“. Napokon, priamo sa spája s vyššie uvedeným citátom o hodených kockách. Odkazuje totiž na tú istú situáciu.
Keď Caesar v roku 49 pred naším letopočtom prekročil rieku Rubikon, rozpútal tým občiansku vojnu. Podľa zákonov totiž nemohol ozbrojený vojvodca rieku prekročiť. V opačnom prípade by bol vyhlásený za nepriateľa republiky. To presne sa Caesarovi aj stalo.
Slovami o prekročení Rubikonu sa dnes označuje dôležité rozhodnutie či prekročenie nejakej dôležitej hranice, pri ktorých môžu byť následky katastrofálne a hlavne: nemožno ich už vziať späť.
7. „Toto bude jeho Waterloo.“
Čo tým myslíme, ak povieme: „Toto bude jeho Waterloo“? V skratke to, že dotyčného čaká katastrofálna a brutálna porážka. Toto slovné spojenie odkazuje na historickú bitku pri Waterloo, ktorá sa odohrala 18. júna 1815 medzi francúzskymi a britsko-holandskými-nemeckými oddielmi.
Francúzsko viedol slávny generál Napoleon Bonaparte, ktorý pri Waterloo utŕžil obrovskú porážku, ktorá viedla k jeho odstúpeniu. Definitívne sa tak skončilo napoleonské obdobie a Napoleona následne kráľ poslal do exilu na ostrov Svätej Heleny, kde v roku 1821 aj zomrel.
8. „Jeho práca sa stala jablkom sváru.“
Jablkom sváru myslíme niečo, čo spôsobilo veľký konflikt, hádky, nezhody či nepriateľstvá. Toto slovné spojenie pochádza z gréckej mytológie. Podľa legendy sa vo svete bohov konala svadba bohyne Thetis s človekom. Na svadbu pozvali všetkých bohov, okrem bohyne sváru Eris.
Tá sa im za to rozhodla pomstiť a medzi veseliacich sa svadobčanov hodila zlaté jablko s nápisom „Pre tú najkrajšiu“. O jablko sa začali hádať bohyne Héra, Athéna a Afrodita. Napokon požiadali Parisa, aby rozsúdil, ktorá z nich má jablko dostať. Pri jeho rozhodovaní sa ho snažili podplatiť a sľubovali mu možné aj nemožné.
Afrodita mu sľúbila, že sa ožení s najkrajšou ženou na svete: sparťanskou Helenou. Paris dal teda jablko práve Afrodite, Helenu neskôr uniesol a započal tým slávnu trójsku vojnu.
9. „Bol to boj s veternými mlynmi.“
Frazeologizmus boj s veternými mlynmi označuje činnosť, ktorá je už od začiatku odsúdená na veľký neúspech. Môže to byť napríklad boj proti oveľa silnejšiemu nepriateľovi, pri ktorom je jasné, ako dopadne, prípadne zúfalá snaha dosiahnuť niečo, čo sa dosiahnuť proste nedá.
Zdroj tohto slovného pomenovania sa nachádza v slávnom románe Dômyselný Don Quijote de la Mancha (1605) od Miguela de Cervantesa. Hlavným hrdinom je chudobný šľachtic Alonso Quijano, ktorý si začne hovoriť Don Quijote a tvrdiť, že je potulným rytierom.
Jedna scéna popisuje aj jeho útok proti veterným mlynom, ktorých Quijote považoval za obrov. Hoci ho od toho jeho sluha Sancho Panza odhováral, Quijote na jeho rady nedbal a pustil sa s mlynmi do boja. Z tohto nevšedného duelu ale vyšiel ako porazený.
10. „Jeho činnosť robí ostatným medvediu službu.“
Známe slovné spojenie medvedia služba sa vzťahuje na čin, ktorý je síce robený s dobrým úmyslom, ale vo výsledku napácha viac škody ako osohu. Ak nám teda niekto „urobil medvediu službu“, myslí sa tým, že síce chcel pomôcť, ale v skutočnosti nám poškodil. Podľa všetkého tento výraz prvýkrát použil ruský básnik Ivan Andrejevič Krylov v roku 1808 vo svojej bájke Pustovník a medveď.
V nej medveď svojmu kamarátovi pustovníkovi chcel pomôcť tým, že od neho bude odháňať muchy, aby ho nerušili pri spánku. Vo svojom snažení bol až príliš rázny, keďže proti muchám použil kameň a pustovníka zabil.
