Epilepsia
Záchvatové poruchy existovali počas celej ľudskej histórie. Záchvaty sa vo všeobecnosti môžu vyskytnúť u každého človeka a majú mnoho rozličných dôvodov.
Ľudia trpiaci epilepsiou majú záchvaty častejšie a môže ich byť hneď niekoľko typov. Najznámejším záchvatom je ten, ktorý zahŕňa nielen zmenu/stratu vedomia, ale aj trhavé pohyby končatín a hlavy.
Práve tieto typy záchvatov začali lekárski „odborníci“ svojej doby spájať s démonickou posadnutosťou. Tento názor v mnohých zaostalých krajinách pretrval až dodnes. Epilepsia je podľa všetkého spomenutá dokonca už v samotnej Biblii. A to v spojitosti s démonickým posadnutím – keď takto postihnutých ľudí Boh trestá.
Strach z démonického posadnutia a božieho trestu sa tak hlboko zakorenil v starovekých spoločnostiach, že ľudí trpiacich epilepsiou izolovali od spoločnosti a vyhýbali sa im. Zaobchádzali s nimi ako s ľuďmi druhej kategórie.
A ako na tom boli pokusy liečby epilepsie? Zaujímavý spôsob priniesli Rimania. Pacient – epileptik mal piť krv padlých gladiátorov a konzumovať ich mäso. Aj kanibalizmus teda zaraďujeme na zoznam podivných terapií, ktoré však boli v minulosti považované za pokrokovú lekársku vedu.
Malomocenstvo
Lepra je možno jednou z najtragickejšie pochopených chorôb v histórii ľudstva. Rovnako ako mnohé choroby predtým, lekári pôvodne verili, že ide buď o niečo zdedené, alebo o formu božieho trestu, ktorá sa prejavuje znetvorením tela.
Každopádne boli malomocní pacienti izolovaní, umiestnení do karantény a odvedení do „kolónií malomocných“. Do podobnej, ako je tá najznámejšia – na Havajskom ostrove Molokai. Tam pacienti prežili zvyšok svojho života v úplnej izolácii.
A toto sa dialo až do okamihu, keď bola objavená biologická príčina ochorenia. Nakoľko panovali obavy, že malomocenstvo je extrémne nákazlivé infekčné ochorenie, niektoré európske mestá dokonca zvonili zvončekom, aby tak upozornili obyvateľov, že sa v blízkosti nachádza osoba postihnutá leprou.
Obyvatelia tak mali dostatok času sa nakazenému vyhnúť. Toto ochorenie rozdelilo kamarátske aj rodinné zväzky a veľmi dlhú dobu držalo ľudí v neistote. Bola to pomerne „záhadná“ choroba, pretože inkubačná doba sa pohybuje rádovo v rokoch – nikdy sa nedal spoľahlivo odhaliť moment nakazenia sa.
Izolácia nakazených však neskončila s príchodom modernej medicíny. Naopak, pokračovala aj v okamihu, keď lekári toto ochorenie pochopili a začalo sa s jeho liečbou. Nakazených stále posielali na liečenie do sanitárnych nemocníc alebo dokonca celých kolónií. V podobných zariadeniach mnohí pacienti strávili zvyšok svojho života. Pre spoločnosť bolo hlavne dôležité, aby neboli na očiach.
Dnes napríklad na ostrove Molokai stále žije hŕstka ľudí, ktorí sem boli vyhnaní v 60. rokoch minulého storočia. Prevažná väčšina z nich sú rodení Havajčania. Aj po tom, čo bola oficiálne zrušená karanténa, tu zotrváva viac ako tucet ľudí, a to práve v „kolónii malomocných“ zvanej Kalaupapa. Predpokladá sa, že od začiatku 60. rokov 19. storočia bolo na toto miesto poslaných až 8 000 ľudí.
Lekári sa dnes snažia naprávať omyly z minulosti a slovo lepra a malomocenstvo sa už v ich odbornom slovníku nachádza iba sporadicky. Lekári dnes používajú označenie Hansenova choroba. Bezpečne sa vie, že ochorenie je spôsobené baktériou Mycobacterium leprae a ani zďaleka nie je také extrémne nákazlivé, ako sa o ňom tradovalo. Okrem toho lekári poznamenávajú, že až 95 percent ľudskej populácie môže byť voči lepre prirodzene imúnnych. A ak sa aj nakazíte, s najväčšou pravdepodobnosťou to bude od zvieraťa a nie od iného človeka.
Hansenova choroba postihne každoročne až 250 000 ľudí na celom svete. Stále spôsobuje znetvorenie tela, stratu končatín a slepotu. Liečba je efektívna, ale v mnohých častiach sveta slabo dostupná. Vakcinácia proti tomuto ochoreniu nie je možná.
Moderná medicína urobila bezpochyby za posledných niekoľko storočí neuveriteľné pokroky. Aj napriek tomu aj dnes existuje mnoho ochorení, ktoré poraziť jednoducho nedokážeme. Ak sa pozrieme späť do minulosti a budeme sa baviť na tom, ako lekári v minulosti riešili dnes už často zvládnuté ochorenia, zamyslime sa na malú chvíľu. Môže sa ľahko stať, že budúce generácie na nás pravdepodobne budú nahliadať rovnakou optikou.
