Celý život žil v strachu. Adrenalín mu konštantne prúdil žilami, pumpoval jeho srdce. Bol vždy opatrný, niekedy až paranoidný. Jeho život obkolesovali neustále obavy o svoj život, o život svojich blízkych.
Niekedy však stačí, že si v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Jemu sa stala osudnou hlúpa chyba. Teraz mu hučalo v ušiach z iného dôvodu. Každú chvíľu očakával, že si po neho prídu. Cez hučanie vlastnej krvi by nepočul ani prichádzajúce kroky. Možno keby… možno keby rýchlo ušiel, niekde sa skryl.
Možno…
Christopher John Boyce
Boyce sa narodil do veľkej rodiny 3 sestier a 5 bratov. Byť niečím špecifický a výnimočný je v takej súrodeneckej konkurencii vždy ťažké. No on to zvládol. Svoju prvú prácu dostal vďaka úspešnej kariére a konexiám svojho otca, ktorý kedysi pracoval v leteckom priemysle. Boyce skončil v spoločnosti TRW. O typickom dosadenom synáčikovi nemohla byť ani reč.
Celkom rýchlo sa vypracoval do veľmi chúlostivej pozície – získal prácu v utajovanom komunikačnom centre s prísne tajnou bezpečnostnou previerkou. Tu spracúval najmä prenosy z Národného prieskumného úradu. Práve tu sa všetko začalo. Odštartovali to správy CIA, ku ktorým sa Boyce dostal údajne len omylom a práve kvôli samotnej CIA. Odhalené prísne tajné konverzácie boli dôsledkom zle presmerovaných káblov. Zvedavosť vyhrala, nahliadol do dokumentov. Písalo sa v nich o zosadení vlády vtedajšieho premiéra Gougha Whitlama v Austrálii. CIA nevyhovovalo, že sa Whitlam snažil o úplné uzavretie amerických vojenských základní.
Boyce premýšľal. V rukách držal skutočne delikátne informácie. CIA sa snažila o prevrat v úplne cudzej krajine, na inom kontinente. Kam s tým? Noviny nepripadali do úvahy, bolo mu jasné, že v Spojených štátoch s týmto nepochodí. CIA mohla „napichnúť“ rôzne inštitúcie, vrátane redakcií. Nie, tieto informácie musel doniesť niekomu inému. Jeho cieľom sa stala sovietska ambasáda v Mexico City.
Pomáhal mu jeho dlhoročný priateľ Andrew Daulton Lee. Ten nebol žiaden čestný človek. Už od strednej predával kokaín a heroín. Práve na to narážala jeho prezývka, ktorú mu dali Sovieti. Snehuliak. Boyce bol Sokol, pretože sa dlhodobo zaujímal o sokoliarstvo. S úhlavným nepriateľom Američanov spolupracovali celkovo 3 roky. No potom… sa všetko pokazilo.
Za všetkým bol Lee a jeden hlúpy, hlúpy incident. Stojac pred sovietskou ambasádou bol zadržaný mexickou políciou. Jeho previnenie? Nepovolené vyhadzovanie odpadu. Možno by mu to prešlo, ak by pri sebe nemal mikrofilm s nazbieranými prísne tajnými údajmi o činnosti CIA. Už nebolo úniku, nedokázal poprieť to, že je sovietsky špión. Boyce dlho spravodlivosti neunikal. Zadržali ho o desať dní neskôr.
Snehuliak neostal ticho a Sokol nedokázal včas uletieť.
Josef Jakobs
Kolaboranti nacistického režimu dostali to, čo si zaslúžili. Nie každý dokázal včas uniknúť pred spravodlivosťou do Južnej Ameriky. Jakobs bol jedným zo smoliarov, ktorí do jej „osídiel“ spadli ešte pred koncom vojny.
Ako väčšina nemeckých mužov nastúpil do vojenskej služby už počas prvej svetovej vojny. Vypracoval sa na pozíciu poručíka vo svojom oddiele. Počas druhej svetovej vojny bol preradený do Wehrmachtu, kde už slúžil ako nadporučík. Nie nadlho. Jeho službu ukončilo zajatie vo Švajčiarsku. Dôsledkom toho bolo nútené vzdanie sa prestížnej pozície. Jeho služby však boli cenené, nemecká armáda si nemohla dovoliť prísť o sľubného vojaka. Stal sa súčasťou organizácie Abwehr, ktorá slúžila ako rozviedka pracujúca pre Wehrmacht a Reichswehr.
V januári 1941 mu bola pridelená misia vo Veľkej Británii. Nasadol do lietadla v Holandsku pripravený letieť až do mestečka Ramsey v Anglicku. Musel taktiež absolvovať jeden zoskok padákom práve neďaleko spomínaného mesta. Medzi Angličanov mal následne preniknúť nenápadne ako myška. To sa však nestalo. Počas svojho zoskoku pristál tak nešťastne, že si zlomil členok. Hoci patril medzi rozviedku, nezvolil najšťastnejšiu taktiku.
Na druhý deň ráno vystrelil do vzduchu, čím prilákal pozornosť dvoch obyčajných farmárov – Charlesa Baldocka a Harryho Coulsona. Tí upovedomili lokálnu domobranu. Jakobs bol veľmi rýchlo usvedčený. Mal pri sebe 500 libier, sfalšované doklady totožnosti, rádiový vysielač a fotografiu jeho nemeckej priateľky a kabaretnej speváčky Clary Bauerle. Aj ona bola známa firma – stala sa taktiež špiónkou. Práve rádiový vysielač mal slúžiť na nadviazanie spojenia s Bauerle, keďže sa k nemu mala pridať.
Ak chcel preniknúť ticho ako myška, nepodarilo sa mu to. Jeho cesta sa skončila na jednej stoličke. Za svoje špionážne snahy voči Veľkej Británii bol odsúdený na smrť zastrelením. Priviazaný na kuse nábytku so zaviazanými očami vyčkával na svoj koniec.
Zomrel okamžite. Osudným sa mu stal zoskok padákom a nešťastne zranený členok. Ale ako znie jedno anglické porekadlo: „For each their own/Každému to, čo si zaslúži.“
