Rozmýšľal si niekedy nad tím, čo robia hokejisti, keď zavesia korčule na klinec? Niektorí trénujú, iní komentujú v televízii a mnohí si jednoducho užívajú život. Hráči v NHL na to majú celkom dobrý dôvod – najlepšia hokejová liga sveta má totiž taký štedrý dôchodkový systém, že by z neho odpadol aj priemerný slovenský úradník.
V maximálnej výške dokáže hodiť na účet až 280-tisíc dolárov ročne, čo je v prepočte mesačne necelých 21-tisíc eur mesačne. A najlepšia správa? Nemusia čakať do šesťdesiatky, do predčasného dôchodku môžu „hupnúť“ už ako 45-roční veteráni.
Ako informoval web Šport24, celá táto finančná mágia pritom nestojí na tom, či strieľaš gól v každom zápase, alebo zbieraš len trestné minúty. Rozhoduje čistá matematika a pobyt na súpiske. Za každých 20 zápasov, kde je tvoje meno napísané (a je jedno, či hráš, sedíš na lavičke alebo si na marodke so sadrou na nohe), ti pípne štvrtina ročného kreditu. Ak takto nazbieraš okolo 800 zápasov – čo je zhruba 10 poctivo odkrútených sezón – vyhral si hokejovú lotériu a dosiahol si maximálny možný strop.
NHL, dôchodok a bohatstvo
Peniaze do tohto zlatého fondu nalievajú samotné kluby na základe dohody s hráčskou úniou a v posledných rokoch tam ročne posielajú desiatky miliónov dolárov. Systém funguje od sezóny 2012/13 ako garancia pevnej sumy, ktorá nezávisí od toho, či burza padá, alebo rastie.
Pre hráčov to znamená absolutistickú istotu: ak počkajú do 62 rokov, berú 100 % sumy. Ak sa im však nechce čakať a chcú si užívať jachty už v 45-ke, dostanú trvalo skrátenú verziu – približne 40 až 45 % zo svojho plného nároku.
Historicky sa však slovenskí hokejisti delia na dve kategórie. Legendy ako Peter Šťastný, Žigo Pálffy, Paľo Demitra či Miro Šatan dohrávali pred rokom 2012, kedy fungoval starší, sporiaci systém. V ňom záviselo od výnosov na burze a podmienky boli komplikovanejšie.
Naopak, hviezdna trojica Zdeno Chára, Marián Hossa a Marián Gáborík zažila prechod – väčšinu kariéry síce odohrala v starom režime, no po roku 2012 si stihla „naklikať“ stovky zápasov aj do nového, garantovaného systému, vďaka čomu čerpajú kombi-dôchodok z oboch zdrojov.
Aké sumy nazbierali naši hviezdni hokejisti?
Zdeno Chára nazbieral v novom systéme odhadom až 700 zápasov. To mu prináša vypočítateľný dôchodok okolo 235- až 245-tisíc dolárov ročne. Marián Hossa, ktorému kariéru predčasne skomplikovala kožná choroba, stihol po roku 2012 odohrať okolo 350 zápasov. Vytiahol to tak z nového plánu zhruba na 120-tisíc dolárov ročne.
Podobne je na tom Marián Gáborík, ktorý aj napriek častým zraneniam nazbieral v novom systéme dostatok kreditov na odhadovaných 130-tisíc dolárov ročne.
Mladšia generácia to má nastavené ešte prehľadnejšie, keďže takmer celú kariéru odohrala podľa nových pravidiel. Richard Pánik si takto pripíše odhadom 182-tisíc a Andrej Sekera okolo 190-tisíc dolárov ročne.
Absolútnym kráľom efektivity je však Tomáš Tatar. Hoci nikdy nemal okolo seba taký ošiaľ ako Chára či Hossa, vďaka obrovskej stabilite v zostave prekročil hranicu 800 zápasov a spolu s Chárom je jediným Slovákom, ktorý si v novom systéme zabezpečil plný maximálny strop 280-tisíc dolárov ročne.
Systém navyše myslí aj na čierne scenáre. Ak by hráč predčasne skonal, jeho manželka alebo deti nezostanú na dlažbe a dávku dostávajú okamžite bez ohľadu na vek. A v prípade, že hokejistu trvalo vyradí invalidita ešte počas kariéry, má garantovaných minimálne 6-tisíc dolárov mesačne. V NHL tak platí jednoduché pravidlo: ak sa udržíš v zostave dostatočne dlho, o tvoju starobu bude kráľovsky postarané.
