Najdôveryhodnejšou političkou na Slovensku je prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej dôveruje približne 41 percent Slovákov. Vyplýva to z prieskumu prieskumnej agentúry Median SK, ktorý prebiehal od 6. marca do 5. apríla na vzorke 1057 respondentov starších 18 rokov. Informuje o tom v tlačovej správe analytik agentúry Michal Mislovič.

Dôveru hlave štátu deklarujú mladšie ročníky vo veku od 18 – 59 rokov, pričom jej dôveryhodnosť priamo úmerne narastá s výškou dosiahnutého vzdelania, a ide najmä o voličov strán Progresívne Slovensko (PS), Demokrati, Dobrá voľba, Sloboda a solidarita (SaS), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Za ľudí.

Na druhom mieste je líder strany Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) Peter Pellegrini, ktorému dôveru vyslovilo 29 percent Slovákov. Ide o ľudí vo veku 50 – 69 rokov, stredoškolsky vzdelaných a obyvateľov Prešovského a Košického kraja. Dôveru mu deklarujú okrem voličov strán Hlas-SD a Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) čiastočne aj voliči strán Dobrá voľba, Sme rodina, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), KDH a Slovenská národná strana (SNS). Z dlhodobého hľadiska mu však dôveryhodnosť klesá.

Tretiu priečku dôveryhodnosti obsadil predseda strany Smer-SD Robert Fico s 26 percentami, ktorému dôverujú voliči strán Smer-SD, Hlas-SD, SNS a Republika.

Spomedzi predsedov pravicových strán disponujú najvyššou mierou dôvery Eduard Heger (Demokrati, 22 percent) a Boris Kollár (Sme rodina, 21 percent). Kým Eduardovi Hegerovi vyslovili dôveru najmä voliči pravicových strán Demokrati, OĽaNO, PS, KDH, Sme rodina, SaS a Za ľudí, Borisovi Kollárovi okrem voličov pravicových strán, ako sú Sme rodina, SaS, OĽaNO a Demokrati, dôverujú aj voliči strán Hlas-SD, Dobrá voľba a SNS.

Znovuzvolenému predsedovi strany SaS Richardovi Sulíkovi dôveruje len 12 percent populácie, sú medzi nimi prevažne voliči SaS a čiastočne voliči PS a Demokrati. Najmenej známym zo skúmaných politikov je Krisztián Forró (SMK, 8 percent), nasledovaný Michalom Šimečkom (PS, 12 percent). Takmer 20 percent sa vyjadrilo, že predsedu PS nepoznajú, a až 11 percent ľudí, ktorí zvažujú voľbu hnutia, deklaruje, že nepozná jeho predsedu.

Najmenej dôveryhodným politikom je šéf OĽaNO Igor Matovič, ktorému nedôveruje až 76 percent Slovákov. Druhú priečku najnedôveryhodnejších politikov obsadil šéf SaS Richard Sulík so 75 percentami, na tretej priečke sa umiestnili predseda ĽSNS Marián Kotleba a predseda SNS Andrej Danko so 73 percentami. Za nimi nasleduje Boris Kollár so 66 percentami a Eduard Heger so 65 percentami.

Až polovica Slovákov dôveruje armáde, 46 percent dôveruje samosprávam a 42 percent úradu prezidentky. Naopak, až 73 percent Slovákov nedôveruje poslancom Národnej rady SR, 71 percent nedôveruje vláde a 63 percent súdom.

Rusko považuje za hrozbu 46 percent dospelej populácie obyvateľov Slovenskej republiky, kým USA považuje za hrozbu 41 percent dospelej populácie obyvateľov Slovenska. Vnímanie Ruska ako hrozby priamo úmerne narastá s výškou dosiahnutého vzdelania. Rusko ako hrozbu vnímajú najmä obyvatelia západného a východného Slovenska, ale aj tí, ktorí deklarujú podporu strán Demokrati, PS, Za ľudí, SaS, Dobrá voľba, KDH a OĽaNO.

Naopak, USA považujú za hrozbu najmä voliči strán Republika, Smer-SD a ĽSNS. Najdôveryhodnejšími medzinárodnými inštitúciami sú V4 (50 percent) a Európska únia (49 percent). Nasledujú NATO (48 percent) a OSN (47 percent). V prípade týchto dvoch inštitúcií bol z dlhodobého hľadiska zaznamenaný mierny nárast deklarovanej dôvery.