Jedna z najnezabudnuteľnejších momentiek z tvojich školských čias je určite tá, kedy sa celý spotený preháňaš školou, lebo nejaký idiot zabudol triednu knihu nevedno kde.
1. Tabuľa
„Prečo nie je zotretá tabuľa?“ nakráčala do triedy vaša učiteľka s vražedným výrazom a tváriac sa ako pupok sveta zagánila na popísanú tabuľu. Ty, stopercentne presvedčený, že toto bremeno je tento týždeň na pleciach niekoho iného, si šťastne vydýchneš a s pokojom na duši sleduješ, ako sa obstarožná pani s pedagogickým titulom hrabe v triednej knihe a zisťuje meno. A potom vysloví to tvoje. Ty už vieš, že si decentne v riti, pretože zaručene nie si nádejným ašpirantom na cenu obľúbeného študenta a tak trilkuješ k umývadlu namočiť špongiu a rýchlo tabuľu pretrieš. „To čo má byť? Pekne od hora dole, na toto ja písať nebudem,“ namieta a tebe mysľou prebehne myšlienka, ako príťažlivo by asi vyzerala, keby jej tú špongiu narveš rovno do krku. Mlčíš, utieraš pekne od hora dole a keď si už hotový, jej veličenstvo zdvihne svoje ctené pozadie a napíše krížom cez tvoje čerstvo zotreté veľdielo „SYNTAX“. Koniec. Za celú hodinu to je všetko. Ale ver tomu či nie, skutočne na to potrebovala mať ju pekne zotretú od vrchu až po spod.
2. Triedna kniha
Myslím, že všetci sme si počas našich školských čias minimálne raz zaželali, aby triedna kniha úplnou náhodou vzbĺka uprostred hodiny spolu so všetkými vymeškanými hodinami a ideálne ešte aj niekomu opálila obočie. Toľko problémov by nám to ušetrilo. Naháňačky, keď si uprostred hodiny spomenieš, že si ju zabudol niekde v šatni na telesnej, naliehavé pohľady učiteľov, lebo oni sa musia jednoducho zapísať teraz a o pätnásť sekúnd už bude neskoro a vyčítavý pohľad tvojej triednej, keď zisťuje, že niektoré podpisy sú zlé a niektoré chýbajú úplne. Lenže to nebola naša chyba. Ten pán s píšťalkou vo vyťahaných teplákoch má predsa vysokoškolský titul, ja fakt nemôžem za to, že nevie trafiť správne okienko.
https://memehub.sk/post/90550
3. Dobrodružstvo
Aj napriek tomu, že sa práca týždenníka spájala s veľmi otravnými činnosťami, napokon sa predsa len našlo aj čosi, čo ti ju aspoň trochu spríjemnilo. Výlety za už spomínanou triednou knihou cez hodinu, či tie, keď ťa poslali niečo zaniesť do zborovne alebo rozmnožiť materiály, ti vždy poskytli trochu času na ulievanie alebo rýchlu cigu na chalanských hajzloch. Pomalšiu chôdzu ste jakživ nevideli. Občas síce nastal trápny moment, keď ťa drahá pani profesorka poslala odkázať niečo druhej a ty si vletel na neznámu hodinu a bol terčom divných pohľadov. No väčšinou zmizol hneď ako odzvonilo a dostavil sa príjemný pocit zadosťučinenia, že si tým opäť zabil celú hodinu.
4. V núdzi spoznáš priateľa
Ako sa hovorí, v núdzi spoznáš priateľa. A počas týždňa, kedy máš byť týždenník zaručene odhalíš toho bastarda, ktorý ťa v tom nechá samého a radšej sa hodí na maródku. Niežeby bolo zabíjanie prestávky, ktorú obyčajne tráviš tlačením predražených šmejdov z bufetu a dopisovaním úloh, na ktoré si zabudol a zotieraním tabule to najpríjemnejšie využitie času – to určite nie. Ale nie je to zase taká náročná úloha nad nedostačujúce sily bezbranného študenta, aby si kvôli tomu musel ostať doma a celé to zavesiť na krk tvojmu „kamošovi“. Koniec koncov je to len jeden týždeň na dlhú dobu, naozaj sa to dá prežiť. Ale odpustiť to, že si neprišiel? To už bude ťažšie.
5. Jednoduché počty
„Týždenníci zrátajte prítomných a nahláste chýbajúcich.“ Opäť sa dostávame k bodu, že od človeka s vysokoškolským titulom by jeden očakával, že zvládne narátať do dvadsať. Bohužiaľ, keby sa mali pedagógovia zaoberať takými maličkosťami ako rátanie študentov, koľko energie by im asi ostalo na orgazmické pocity, keď niekomu dávajú pätorku, však? Niekedy mi však prišlo až smiešne ako je jedna a tá istá osoba schopná pätnásťkrát po sebe zopakovať, že sa nemáš hojdať na stoličke, lebo si zlomíš väz a ona pôjde do basy a zároveň zveriť počítanie študentov na školskej akcii komusi, koho považuje prinajmenšom za negramotnú opicu. Keby sme niekoho stratili a zrazilo ho auto, to by už nešla do basy?
Titulná fotka: pixabay.com