V našom predchádzajúcom článku sme ti predstavili prvú päticu podozrivých, ktorí mohli byť tajomným vrahom s prezývkou Jack Rozparovač. Tento brutálny vrah na jeseň v roku 1888 v londýnskej štvrti Whitechapel zavraždil minimálne päť prostitútok. Ich telá zmrzačil.

Vyšetrovaním sa prišlo na to, že vrah bol ľavák a mal isté znalosti ľudskej anatómie. Experti sa dnes zhodujú, že išlo o muža, ktorý žil a pracoval vo Whitechapeli a dobre ho poznal. Jeho identita je dodnes tajomstvom a už sa ju pravdepodobne nikdy nepodarí s určitosťou odhaliť.

Na prípad Jacka Rozparovača sa nabalilo množstvo teórií a potenciálnych vinníkov, ale pri žiadnom z nich nemáme úplne hodnoverné dôkazy, že ide o whitechapelského vraha. Napriek tomu si v tomto článku predstavíme niekoľko ďalších podozrivých.

1. Joseph Barnett

Joseph Barnett bol partnerom Mary Jane Kelly, poslednej kanonickej obete Jacka Rozparovača. Vtedajšími vyšetrovateľmi nebol považovaný za podozrivého, táto hypotéza sa vynorila až s odstupom niekoľkých rokov. Barnett v čase vrážd pracoval na rybom trhu na Billingsgate Market a s Mary Jane Kelly sa zoznámil v roku 1887.

Začali spolu žiť, ale Barnett krátko nato stratil prácu. Len niekoľko dní pred Maryinou vraždou došlo medzi ňou a Barnettom k šialenej hádke, pri ktorej bolo rozbité okno pri dverách. Barnettovi sa totiž nepáčilo, že Mary si k nim do bytu vodí prostitútky a necháva ich tam prespávať. Následne sa Barnett odsťahoval, ale vzťahy medzi ním a Mary sa v nasledujúcich dňoch urovnali.

Barnett ju navštevoval a finančne jej pomáhal. 9. novembra však jej telo našli príšerne zohavené priamo v jej posteli. Bádatelia, ktorí ukazujú na Barnetta ako možného Rozparovača, uvádzajú, že išlo o žiarlivého muža. Neznášal, že Mary sa živí ako prostitútka. Keď získal prácu na trhu, istý čas ju dokázal živiť, keď ale zamestnanie stratil, vyschol aj zdroj príjmov.

Mary tak opäť začala pracovať na ulici, čo Barnetta privádzalo do zúrivosti. Teória hovorí, že sa Mary snažil vydesiť tým, že zavraždil štyri prostitútky. Keď sa to nepodarilo a keď sa s Mary krátko pred vraždou pohádal, napokon ju zabil priamo v jej byte.

Barnetta síce krátko po vražde inšpektor Frederick Abberline vypočúval celé štyri hodiny, ale napokon ho zo zoznamu podozrivých vylúčil. Faktom ale je, že isté nepriame dôkazy by mohli teórii o ňom dávať za pravdu. Hodí sa do profilu Rozparovača, vypracovaného neskôr FBI, zapadá aj do niekoľkých výpovedí svedkov, ktorí tvrdili, že vraha videli. Tí ho popisovali ako muža vo veku asi 30-35 rokov s fúzmi.

Istou záhadou bolo, že sa telo Mary Jane Kelly našlo v zamknutej izbe. Ak by bol vrahom skutočne Barnett, tak by sa to dalo vysvetliť. Buď tým, že proste vlastnil kľúč, alebo vedel, že je rozbité okno a on si kľúč môže vziať zo stola. V prípade Barnetta teda ide len o sieť nepriamych dôkazov, avšak ako potenciálneho vraha ho nemožno vylúčiť.

2. Thomas Neill Cream

Dr. Thomas Neill Cream bol lekár, ktorý sa tajne špecializoval na potraty. Okrem toho však bol aj sériovým vrahom, pripisuje sa mu minimálne päť obetí. Vraždy spáchal v USA, Kanade a Anglicku. Svoje obete otrávil strychnínom. Za vraždu Daniela Stotta z roku 1881 bol v Amerike odsúdený na doživotie.

Napokon si odsedel len niekoľko rokov a trest mu bol skrátený. Cream sa následne usadil v Londýne, predpokladá sa, že dorazil do Anglicka v roku 1891 (teda už po Rozparovačových vraždách). Cream v Anglicku pravdepodobne otrávil dve prostitútky, následne sa presunul do Kanady, kde zabil ďalšie dve ženy. Všetky obete otrávil strychnínom.

Polícia vraha napokon chytila a Cream bol odsúdený na trest smrti obesením. V čase popravy, práve keď sa pod ním otvorili padacie dvierka, Cream povedal: „Som Jack…“ Vetu síce nestihol dokončiť, ale vlastne ani nemusel. Mnohí začali okamžite špekulovať, že Cream bol v skutočnosti Jack Rozparovač.

To je ale málo pravdepodobné. V čase whitechapelských vrážd si totiž odpykával väzenský trest v Amerike. Niektorí bádatelia vyrukovali s teóriou, že vraždy v skutočnosti spáchal jeho dvojník, ale táto teória je snáď až príliš pritiahnutá za vlasy. Navyše treba dodať, že Cream svoje obete vždy otrávil. Je mimoriadne nezvyklé, aby sérioví vrahovia menili svoj modus operandi (spôsob zabitia), a to navyše tak drasticky.

3. Francis Tumblety

Francis Tumblety vystupoval ako lekár, hoci v skutočnosti išlo o podvodníka. Podľa dostupných informácií to bol o excentrik, ktorý na seba rád pútal pozornosť, vyznačoval sa okázalým správaním, narcizmom a násilníckymi sklonmi.

V dôsledku jeho „medicínskych“ zručností mu zomrel pacient a niekoľko ďalších ľudí malo závažné zdravotné problémy. Tumblety sa tým dostal do opletačiek so zákonom, ale podarilo sa mu vyviaznuť bez uväznenia. Niekoľkokrát sa vydal do Európy a istý čas pobýval v Londýne. Bol známy svojou nenávisťou k ženám a hlavne k prostitútkam. Tvrdil o nich, že sú „dobytok“ a že nenávisť k nim si vypestoval v dôsledku nešťastnej lásky v minulosti.

Tumblety bol v skutočnosti homosexuál a mal povesť muža, ktorý rád vyhľadáva spoločnosť mladých chlapcov. 7. novembra 1888 Tumbletyho v Anglicku zatkli za obscénnosť, čo bolo v tej dobe označenie pre homosexuálny styk. Ten bol v danej dobe nelegálny. Zároveň ho ale začali prešetrovať ako možného páchateľa whitechapelských vrážd.

Prepustili ho na kauciu, a hoci bol pod dôsledným hľadáčikom polície, podarilo sa mu utiecť do Francúzska a následne do New Yorku. Scotland Yard sa síce spojil s americkými kolegami, ale ani tým sa nepodarilo Tumbletyho zadržať.

Nemali proti nemu žiadny dôkaz, hoci americká polícia ho sledovala. Podvodníkovi sa ale opäť podarilo striasť sa prenasledovateľov a niekoľko rokov ho vyšetrovatelia nedokázali lokalizovať. V roku 1893 sa objavila správa, že Tumblety žije so sestrou v Rochesteri. V roku 1903 zomrel.

Francis Tumblety by zdanlivo mohol patriť k najpravdepodobnejším podozrivým v kauze Jacka Rozparovača. Nenávidel ženy a prostitútky, pobýval vo Whitechapeli, navyše, keď sa dozvedel, že ho polícia podozrieva, okamžite utiekol. Po jeho odchode vraždy prestali. Na druhej strane sa ale vo výpovediach svedkov uvádza, že podozrivý mal okolo 30 rokov, pričom Tumblety mal v čase vrážd už 55 rokov. Podľa dnešných analýz sériových vrahov je navyše nepravdepodobné, aby si homosexuálny vrah za svoje obete vyberal prostitútky.

4. James Maybrick

James Maybrick bol anglický obchodník s bavlnou. V čase vrážd sa jeho meno v súvislosti s Rozparovačom nespomínalo. Maybrick zomrel rok po nich, teda v roku 1889. Podľa polície ho mala otráviť arzénom jeho manželka Florence. Tú následne odsúdili na mnohoročný žalár, hoci viacero bádateľov jej vinu spochybnilo.

Podľa nich sa Maybrick nešťastnou náhodou predávkoval sám, keďže prípravky ako arzén či strychnín sa v tej dobe používali na posilnenie potencie. Maybrick sa zrejme stal závislým a napokon si sám spôsobil smrť. Teória o tom, že bol Jack Rozparovač, sa objavila až v roku 1992. Práve vtedy sa totiž mal nájsť slávny „Denník Jacka Rozparovača“. Ten objavil obchodník Michael Barrett. Ako jeho pisateľa identifikovali práve Jamesa Maybricka.

Denník sa stal predmetom mnohých analýz. Zistilo sa, že papier skutočne pochádza z doby Jacka Rozparovača, ale v prípade skúmaní atramentu boli výsledky nejasné. Napokon sa ale Barrett priznal, že denník je práve jeho podvrhom, hoci toto priznanie neskôr odvolal.

Väčšina bádateľov sa ale dnes zhoduje, že denník je skutočne hoaxom. Okrem neho nemáme žiadne dôkazy, že by Maybrick bol naozaj Rozparovač. Vlastne je to aj dosť nepravdepodobné, keďže v čase vrážd mal 50 rokov (a nie 30, ako uvádzali svedkovia). Okrem toho je ťažko predstaviteľné, že muž s podlomeným zdravím a návykom na arzén by bol schopný zavraždiť niekoľko prostitútok a následne bez problémov uniknúť polícii.

5. James Kenneth Stephen

James Kenneth Stephen bol anglický básnik, profesor a osobný učiteľ princa Alberta Viktora. V roku 1883 bol práve Stephen vybratý, aby trochu zlepšil akademické výkony následníka trónu. To sa ale príliš nedarilo, keďže princ Albert mal podľa dostupných informácií veľmi slabý intelekt. Navyše sa medzi ním a Stephenom údajne rozvinul milenecký vzťah. To je však len špekulácia.

V roku 1886 či 1887 utrpel J. K. Stephen závažný úraz hlavy, a hoci sa zdalo, že sa úplne zotavil, nebolo to tak. Začal totiž vykazovať symptómy vážnej psychickej poruchy. Prepadal podivným bludom, bodal mečom do chleba a vyhlasoval sa za geniálneho maliara.

Jeho stav sa stále horšil a napokon musel byť umiestnený do psychiatrickej liečebne. V tomto čase publikoval dve zbierky básní, ktoré sú popisované ako výrazne mizogýnne. Vyjadruje v nich nenávisť k ženám a opája sa obrazmi brutálneho násilia na nich. Stephen napokon zomrel v ústave v roku 1891.

Podľa niektorých bádateľov mohla Stephena dohnať k vraždám jeho fanatická nenávisť k ženám spojená s psychickým ochorením. Údajne navyše ukryl náznak týchto vrážd do jednej svojej básne, kde hlavný hrdina zavraždí desať prostitútok. Medzi kanonické Rozparovačove obete sa ale počíta päť žien (hoci je pravdou, že počet mohol byť vyšší).

Podľa forenzného psychiatra Davida Abrahamsena sa práve Stephenov psychologický profil najviac zhoduje s profilom Jacka Rozparovača. Na druhej strane sa nájde ale veľa odborníkov, ktorí túto teóriu odmietajú. V čase vrážd totiž Stephen prednášal na Cambridgei, takže je ťažko predstaviteľné, že v noci lovil prostitútky a hneď ráno sa objavil na prednáške bez toho, aby vzbudil podozrenie.

Ak ťa tento článok zaujal, jeho 1. časť nájdeš tu