Najpresnejší odhad celkového počtu živočíšnych druhov na Zemi je 6,5 ​​milióna na súši a 2,2 milióna v hlbinách oceánu.

Odhaduje sa, že spoločnosť nám robí 10 kvintiliónov (10 000 000 000 000 000 000) kusov hmyzu. To je 1,5 miliardy na každého človeka. Odhad je založený na počte identifikovaných druhov. Prognosticky zatiaľ nebolo odhalených 86 % živočíšnych druhov. Okrem tejto, mierne znepokojivej informácie, je viacero ďalších faktov o zvieratách, ktoré ťa posadia.

Jediná normálna rýchlosť leňocha je pri páde

Leňosi žijú na stromoch, pomalú únavnú cestu dole absolvujú len raz za týždeň, aby sa vykakali. Na jeden záťah vylúčia tretinu svojej telesnej hmotnosti. Živia sa listami, ktoré ich pomalý metabolizmus môže tráviť až 50 dní. Ich komótnosť je sčasti spôsobená touto stravou, listy ich omamujú.

Sú také hlúpe, že si mýlia vlastnú ruku s konárom. Keď sa jej chytia, spadnú. Zaujímavé je, že sú dizajnované, aby prežili pád až z 30 metrov. Samice sú nehanebne lenivé, len ležia na strome a vykrikujú, kým ju samec nezačuje a nepodujme sa s ňou spáriť.

Pozor na mrzačiaceho kohúta

Kohúty majú zabudované štuple do uší, vďaka ktorým neohluchnú, keď kikiríkajú. Ich zvuky dosahujú až 143 decibelov, čo je oveľa viac ako množstvo potrebné na trvalé poškodenie sluchu a znesiteľný prah bolesti. Pre porovnanie, výstrel dela z bezprostrednej blízkosti dosahuje len 132 dB. Štartujúce lietadlo 140 dB. Keď kohút začne kikiríkať, zakloní hlavu, vďaka čomu sa jeho vonkajšie zvukovody uzavrú, čo mu poskytuje prirodzené ušné zátky.

Najhlučnejšie zviera je vorvaň, u ktorého bolo nameraných až 230 dB.

Doslova jedia očami

Žabka pri jedení zatvára oči nie preto, aby si vychutnala sústo. Oči stiahne dolu smerom k hrdlu, čím zatlačí potravu do žalúdka.

Rafinované vrany

Havrany pred sebou skrývajú potravu hraním a predstieraním, že ju dali na iné miesto. Celá čeľaď krkavcovitých (vrany, havrany, sojky) je mimoriadne inteligentná. O týchto vtákoch je známe, že navzájom žartujú a provokujú iné zvieratá. Zo srandy sa venujú vzdušnej akrobacii.

Dokonale napodobňujú ľudské hlasy a užívajú si zmätok, ktorý ním spôsobia. Domáce straky sa naučili imitovať hlas majiteľa kurčiat zvolávajúceho ich na kŕmenie. Keď sa nudili, zavolali sliepky, ktoré pribehli v očakávaní mňamky. Keď sa sklamané vrátili na bydlo, straky ich volali znova a znova a bavili sa na ich účet.

Japonské vrany sú také bystré, že vyriešili problém lúskania orechov hádzaním ich pod kolesá áut. Následne vymysleli plán, ako sa k nim bez ujmy dostať. Zhadzujú ich na priechod. Potom len počkajú na červenú, ktorá zastaví premávku.

Vrany rozpoznávajú jednotlivých ľudí aj po mnohých rokoch v rôznych oblečeniach. Veľmi dobre si pamätajú človeka, ktorý sa k nim zachoval škaredo.