To, aké auto ti parkuje pred domom, nemusí vypovedať len o tvojom vkuse či rozpočte. Podľa zaujímavého výskumu môže vozidlo do istej miery odrážať aj určité črty osobnosti. Vedci skúmali správanie a psychologické charakteristiky 2 000 vodičov a porovnali ich s tým, aké autá vlastnia. Výsledky prieskumu spoločnosti Scrap Car Company priniesli niekoľko prekvapení.
Ukázalo sa totiž, že niektoré značky, farby karosérie či úpravy vozidiel sa častejšie spájajú s vyšším skóre psychopatických čŕt. To však ešte vôbec neznamená, že ich majitelia sú psychopatmi. Výskumníci upozorňujú, že ide iba o sledovanie určitých osobnostných tendencií, nie o stanovovanie diagnózy.
Najviac bodovali hlučné autá a známe prémiové značky
Výskumníci si všimli, že vodiči áut s upravenými výfukmi dosahovali vyššie skóre v oblastiach spojených s dominanciou, túžbou po pozornosti či výraznejším egom. Takéto vozidlá často počuť ešte skôr, než sa objavia na dohľad, a práve potreba zaujať podľa autorov výskumu môže súvisieť s určitými osobnostnými črtami.
Podľa odborníkov títo vodiči často nevnímajú auto iba ako dopravný prostriedok. Vozidlo sa pre nich stáva súčasťou vlastnej identity a spôsobom, ako dať okoliu najavo svoju osobnosť. Hlasný zvuk motora či výfuku tak nemusí predstavovať iba otázku vkusu, ale aj potrebu odlíšiť sa od ostatných.
Veľkú pozornosť vzbudili aj výsledky týkajúce sa jednotlivých automobilových značiek. Najvyššie priemerné skóre psychopatických čŕt dosiahli majitelia vozidiel BMW, ktorí získali 12,1 bodu z maximálnych 36. Hneď za nimi skončili vodiči značky Audi s priemerom 11,7 bodu.
Na opačnom konci rebríčka sa ocitli majitelia vozidiel Škoda, ktorí dosiahli priemer iba 3,2 bodu. Celkový priemer všetkých skúmaných vodičov pritom predstavoval 6,6 bodu.
Prekvapili aj farby áut, ŠPZ a typ pohonu
Výskum sa nezameral iba na značky automobilov. Vedci analyzovali aj ďalšie detaily, ktoré si mnohí vodiči vyberajú podľa vlastného vkusu.
Najvyššie skóre zaznamenali majitelia áut v zlatej farbe, ktorí dosiahli priemer 12,7 bodu. Nasledovali hnedé vozidlá s hodnotou 12,2 bodu, zatiaľ čo zelená farba karosérie získala priemer 8,5 bodu.
Zaujímavé výsledky priniesli aj personalizované evidenčné čísla vozidiel. Ľudia, ktorí si nechali vyrobiť vlastnú ŠPZ, dosiahli v priemere 13,8 bodu, zatiaľ čo vodiči s bežnými tabuľkami získali iba 5,3 bodu. Rozdiel bol teda vyše dvojnásobný.
Prekvapením sa stali aj elektromobily. Ich majitelia dosiahli najvyššie skóre spomedzi všetkých typov pohonu – až 16 bodov. Samotní autori výskumu však upozorňujú, že tento výsledok netreba interpretovať zjednodušene. Skóre totiž vyjadruje iba výskyt určitých osobnostných čŕt v skúmanej skupine.
Dôležité je zdôrazniť ešte jednu vec. Ani jeden z 2 000 účastníkov výskumu nedosiahol hodnotu, ktorá by naznačovala klinickú psychopatiu. Štúdia preto netvrdí, že majitelia konkrétnych áut sú psychopatmi. Skôr poukazuje na to, že naše každodenné rozhodnutia, vrátane výberu vozidla, môžu do istej miery odrážať spôsob, akým premýšľame, správame sa alebo sa prezentujeme navonok.
Dá sa psychopat zmeniť? Nové poznatky prinášajú viac nádeje
Psychopatia patrí medzi najdiskutovanejšie poruchy osobnosti a dlhé roky panoval názor, že človek s výraznými psychopatickými črtami sa zmeniť nedokáže. Súčasné výskumy však naznačujú, že situácia nemusí byť až taká jednoznačná.
Odborníci zároveň upozorňujú, že psychopatia existuje na širokom spektre. Na jednej strane stoja nebezpeční páchatelia násilných trestných činov, na druhej ľudia, ktorí vedú bežný život a ich psychopatické črty sa prejavujú len mierne. Odhady dokonca hovoria, že určité psychopatické charakteristiky môže vykazovať približne 15 % populácie, pričom u mnohých nejde o klinickú diagnózu.
Moderná psychológia navyše opúšťa staré predstavy o tom, že náprava je nemožná. Kedysi sa používali drastické a ponižujúce metódy, ktoré nepriniesli úspech a stav pacientov často ešte zhoršili. Dnešný prístup sa zameriava na dlhodobú terapiu, prácu s emóciami, impulzivitou a sociálnym správaním, pričom prvé výsledky naznačujú, že u časti ľudí možno dosiahnuť zlepšenie.
Ak ťa zaujíma, či sa psychopat naozaj môže zmeniť, ako odborníci dnes vnímajú psychopatiu a prečo nové výskumy búrajú staré mýty, prečítaj si náš samostatný článok venovaný tejto téme.
