Jeho chrup bol prispôsobený aj vláknitej vegetácii a niektoré jedince mali na chvoste dlhé štetinovité útvary, takže by aspoň dobre vyzeral na rodinnej fotografii.
Zo všetkých väčších kandidátov pôsobí ako jeden z najrealistickejších. Stále by však nešlo o škrečka, ktorému raz za deň nasypeš granule a na týždeň naň zabudneš. „Psittacosaurus sa najčastejšie označuje za najvhodnejšieho dinosaura na chov, no ja by som ho vnímala skôr ako exotické zviera,,“ poznamenala Monika.
„Určite by to nebolo med lízať. Bol by záväzkom na dlhé roky a ako každý dinosaurus by mal vysoké nároky. Nebolo by to nič pre úplných začiatočníkov,“ vysvetlila. Menšie dinosaury teda so sebou prinášajú aj veľké problémy. Ak by takýto tvor dostal takzvané „zoomies“ v byte, pravdepodobne by došlo ku katastrofe.
Ankylosaurus: Obrnený záhradný demolátor
Ankylosaurus bol šesť až osem metrov dlhý bylinožravec, ktorého chrbát chránili masívne kostené platničky. Nízke, široké telo pripomínalo biologický chodiaci tank a na konci chvosta sa nachádzala mohutná kostená palica.
Výpočty ukazujú, že veľké chvostové kyjaky ankylosauridov mohli pri údere vyvinúť silu postačujúcu na zlomenie poriadne hrubej dinosaurej kosti. Vedci však stále nevedia, či slúžili predovšetkým proti predátorom alebo pri súbojoch medzi príslušníkmi rovnakého druhu.
Pri jeho chove by si nepotreboval plot. Skôr pravidelnú dodávku nových plotov. „Pravdepodobne nebol veľmi inteligentný, ale inteligenciu na prežitie ani nepotreboval, čo sa, bohužiaľ, nedá povedať o niektorých jedincoch nášho druhu. Asi by sa ťažko cvičil a keďže dokázal lámať kosti, neviem, či by ťa bavilo každý týždeň renovovať dom alebo záhradu,“ vysvetľuje Monika, pričom jasne poukazuje na to, že Ankylosaurus by bol možno ešte nebezpečnejší na chov, než Triceratops.
Ak by však tvoj rodinný príslušník či sused potreboval zdemolovať dom či prístavbu, poslúžil by dokonale. Stačilo by zohnať nejaké to krmivo a zahnať sa budzogáňom, ktorý by Ankylosaurovi pripomínal jeho druha. Hádam by však nedošlo k omylu a nepokladal by to za výzvu na párenie. Majiteľ by potom mal azda ešte väčší problém.
Microraptor: Víťaz, ktorého si nevezmeš na vôdzku
Miniatúrny Microraptor bol jedným z najmenších nevtáčích dinosaurov. Meral približne 80 centimetrov, vážil okolo jedného kilogramu a dlhé krídla mal nielen na predných, ale aj zadných končatinách. Preto sa o ňom hovorí ako o „štvorkrídlom“ dinosaurovi.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneDokázal sa pohybovať vzduchom prinajmenšom kĺzavým letom a jeho jedálny lístok zahŕňal ryby, vtáky, malé cicavce aj ďalšie drobné stavovce. Zachovaný obsah žalúdkov ukazuje, že išlo o pomerne flexibilného predátora. Chov by pravdepodobne pripomínal sokoliarstvo skombinované s vlastníctvom mačky, ktorá sa dokáže spustiť zo stromu priamo na tvoju hlavu. Z ponúknutej zostavy však podľa Paleontomoničky ide o najrozumnejšieho víťaza.
„Zo všetkých spomenutých by som si, keby to bolo možné, vybrala práve Microraptora. Bol to malý mäsožravý operený dinosaurus. Aj keď nebol priamym predkom vtákov, myslím si, že jeho chov by sa mohol podobať sokoliarstvu,“ uviedla Monika na záver.
Chceš dinosaura? Začni andulkou či sliepkou
Celé porovnávanie má jeden zásadný problém: správanie nevtáčích dinosaurov sme nikdy nemohli priamo pozorovať. Vedci ho skladajú z anatómie, stôp, hniezd, poranení a porovnávania so súčasnými vtákmi či krokodílmi. Nevieme teda, či by sa dal Velociraptor vycvičiť, či by T. rex ignoroval zlodeja alebo či by si Psittacosaurus obľúbil škrabkanie pod zobákom.
„Je veľmi ťažké odpovedať na niečo takéto, pretože správanie dinosaurov vtedy neovplyvňoval ľudský faktor. Väčšinou sa vychádza zo správania súčasných zvierat. Ak by niekto chcel chovať dinosaura, môže skúsiť vtáčiky, ale ani ich chov nie je prechádzka ružovou záhradou. Myslím si, že chovatelia papagájov by to vedeli potvrdiť,“ ozrejmila Monika.
Vtáky napokon nie sú iba vzdialenou náhradou dinosaurov – z evolučného hľadiska predstavujú ich jedinú dodnes žijúcu vetvu. Ak teda túžiš po operenom dinosaurovi, nemusíš čakať na genetické laboratórium. Stačí zájsť na najbližšiu farmu a dúfať, že tá pomätená sliepka nebude mať povahu tyranosaura.
Dinosaury by si nikto z nás nemohol dovoliť
Paleontomonička však pridáva ešte jednu triezvu poznámku: „Vzhľadom na to, koľko krutosti sa dnes deje voči zvieratám, si nevtáčie dinosaury asi môžu spokojne odfukovať pod zemou. Ľudia by si ich hneď zotročili ako vo Flinstonovcoch.“
Ak by však spoločnosť Colossal Biosciences alebo iná firma skutočne priviedla dinosaury späť, pravdepodobne by si ich nikto z nás nemohol dovoliť. Cena jedného mláďaťa by sa mohla pohybovať v miliónoch, stovkách miliónov alebo rovno miliardách eur.
Vývoj a „oživenie“ prvého takéhoto dinosaura by pritom mohli stáť ešte väčšie miliardy. Stále by však nešlo o dokonalú kópiu. Kým pri mamutovi majú vedci k dispozícii zachovanú DNA a blízkeho príbuzného v podobe ázijského slona, genetický materiál dinosaurov sa za desiatky miliónov rokov dávno rozpadol.
Museli by preto vychádzať z DNA dnešných vtákov a plazov a postupne im pridávať vybrané dinosaurie znaky. Výsledkom by tak nebol skutočný tyranosaurus vytiahnutý z minulosti, ale skôr jeho laboratórny remake – biologická napodobenina vytvorená podľa toho, čo o ňom vieme.
