Ig Nobelove ceny sú každoročne udeľované už dvadsaťdeväť rokov. Odnášajú si ich vedci, ktorí svoje schopnosti venovali výskumom bizarných a komických tém. Cieľom Ig Nobelovky nie je zosmiešniť, práve naopak – chce upozorniť na pestrosť vedeckého skúmania a pripomenúť oblasti, ktoré môžu byť prehliadané.

Rozdalo sa desať cien za desať rôznych polí pôsobnosti. Odovzdávanie cien nie je len nejaký recesistický výmysel, ale seriózne podujatie. Odohráva sa v priestoroch Harvardskej univerzity v prítomnosti mnohých zaslúžilých vedcov. Kto si ceny odniesol tento rok?

Medicína (Taliansko a Holandsko)

Výskum dospel k záveru, že konzumácia pizze môže znižovať riziko rakoviny a infarktu (Je to prekvapivé, keď výskum robili Taliani?). Vskutku radostná správa pre všetkých milovníkov dobrého jedla. Podľa vedcov to ale má jeden háčik – pizza musí byť taliansky originál (Je to prekvapivé, keď výskum robili Taliani?). Celé to zapácha talianskym sprisahaním. A paradajkovým pretlakom.

Lekárske vzdelávanie (USA)

Karen Pryor and Theresa McKeon skúmali, či sa metódy používané pri výcviku zvierat dali využiť pri trénovaní chirurgov. Svoju pozornosť zamerali na kliker tréning, teda spôsob výcviku, počas ktorého sa požadované správanie spája s nejakým zvukovým vnemom (najčastejšie kliknutie takzvaného klikeru).

Za použitia tejto metódy chirurgovia pracovali pomalšie, avšak presnejšie ako kontrolná skupina. To je počas operácie celkom prijateľné.

Biológia (Singapur, Čína, Nemecko, Austrália, Poľsko, USA, Bulharsko)

Je dobre známe, že mnohé živočíchy dokážu cítiť magnetické pole Zeme a vďaka nemu sa orientujú v priestore. Touto vlastnosťou disponujú aj rôzne druhy hmyzu. Medzinárodný tím si dal za cieľ preskúmať magnetické vlastnosti švábov.

Vedci objavili rozdiely v magnetických vlastnostiach živých a mŕtvych švábov. Na základe týchto zistení usudzujú, že šváby skutočne využívajú takýto orientačný zmysel a poznatky chcú aplikovať pri vývoji navigačných systémov.

Anatómia (Francúzsko)

Francúzi Roger Mieusset a Bourras Bengoudifa preskúmali fascinujúci svet semenníkov. Keďže každý z dvoch semenníkov má inú veľkosť a polohu, vedcov zaujímalo, či existuje teplotný rozdiel medzi ľavou a pravou stranou rozkroku.

Pomohli im pri tom poštári a vodiči autobusov, ktorí si do rozkrokov nechali namontovať teplomery. Naše poznanie rozšírili o podstatnú vedomosť – pod ľavým vajcom je teplejšie ako pod pravým.

Chémia (Japonsko)

Určite neprejde deň, keď by si si nekládol otázku: „Aké množstvo slín vyprodukuje priemerné päťročné dieťa za deň?“ Tvojmu trápeniu je koniec, pretože skupinka japonských vedcov nám priniesla odpoveď. Je to 500 ml. Pätnásť chlapcov a pätnásť dievčat bolo starostlivo monitorovaných v priebehu dvoch dní, aby zohrali veľkú úlohu pri rozvoji vedy.

Strojárstvo (Irán)

Malé deti nielen veľa slinia, ale aj cikajú a kakajú. Prebaľovanie bábätiek patrí medzi najmenej populárne rodičovské povinnosti. Iránsky vynálezca Iman Farahbakhsh využil svoje zručnosti na výrobu zariadenia, ktoré má rodičom čo najviac uľahčiť prebaľovanie mladých.

Žiaľ, nejde o stroj, ktorý by všetko vybavil sám a rodič by mohol čakať so založenými rukami. Skôr to pripomína akýsi „stojan“, do ktorého sa decko umiestni, kým ho rodič obslúži. Mašina tiež obsahuje malú vodnú trysku, slúžiacu na umývanie detskej ritky.

Ekonómia (Turecko, Holandsko, Nemecko)

Bežne sa nad tým človek nezamýšľa, no pravda je taká, že bankovky sú poriadne nechutné. Celé roky putujú od človeka k človeku, nikto ich neumýva (pranie špinavých peňazí netreba brať doslovne) a mnohokrát zavítajú na miesta, kde by rozhodne nemali byť.

Peniaze slúžia ako skvelý spôsob šírení baktérií. Trojica vedcov skúmala, ktoré bankovky predstavujú najlepší domov pre baktérie. Zo sedmičky mien bol na tom najhoršie rumunský leu. Eurobankovky, našťastie, patria medzi čistejšie peniaze.

Cena mieru (Spojené kráľovstvo, Saudská Arábia, Singapur, USA)

Pokoj, mier a radosť je niečo, o čo by sa malo usilovať celé ľudstvo. Niekedy sú chvíle, keď ti nič neprinesie viac mieru, pokoja a radosti, ako poškrabkanie svrbiaceho miesta. Počas výskumu boli merané rôzne intenzívne svrbenia rozličných častí tela.

Najpríjemnejšie pôsobí poškrabanie sa na členku a na chrbte. Príjemný pocit z poškrabkania členku pretrváva dlhšie ako na iných častiach tela. Vyzerá to tak, že členok je akýmsi svätým grálom všetkých milovníkov škrabkania.

Psychológia (Nemecko)

V roku 1988 prišiel nemecký psychológ Fritz Stack so zaujímavou štúdiou. Zistenia by sa jednoducho dali vysvetliť takto: usmievame sa, pretože sa máme dobre, ale zároveň sa máme dobre, lebo sa usmievame. Stack vlastne tvrdil, že keď chceme, aby sme mali lepšiu náladu, tak sa stačí usmievať a príjemná emócia sa dostaví sama.

Slúžil na to test, počas ktorého mali študenti v ústach vloženú ceruzu (simulátor úsmevu) a vďaka tomu im zábavný program pripadal byť vtipnejší. Po tridsiatich rokoch sa výsledky štúdie nepodarilo zopakovať a vyzerá to tak, že prvá štúdia nie je kvôli chybám platná.

Fyzika (USA, Taiwan, Austrália, Nový Zéland, Švédsko, Spojené kráľovstvo)

V zoznamoch vtipných faktov zo zvieracej ríše sa často spomína zvieratko wombat. Tento drobný cicavec je známy svojimi hranatými hovienkami. Zviera je skutočné, ale jeho výkaly akoby prišli zo sveta Minecraftu. Táto jedinečná vlastnosť dlho nedávala vedcom spávať.

Vďaka medzinárodnému tímu bádateľov sme dnes múdrejší a poznáme fyzikálne procesy, ktoré vedú ku vzniku hranatých hovienok. Dôvod, prečo sa táto vlastnosť vyvinula, ale stále zostáva záhadou.

Zdroj: newatlas.com, improbable.com