Ruský prezident Vladimir Putin po USA, NATO či EÚ čelí kritike ďalších svetových lídrov, ktorí ho odsudzujú za uznanie nezávislosti separatistických regiónov na Ukrajine a vyslanie vojakov do oblastí. Naznačujú pritom možné uvalenie sankcií.
„Suverenitu a územie Ukrajiny je nutné rešpektovať. Vojenský stret proti želaniam medzinárodného spoločenstva… by priniesol obrovské dôsledky v politike a ekonomike nielen Európy, ale celého sveta,“ vyjadril sa juhokórejský prezident Mun Če-in, ktorý už skôr nariadil predstaviteľom v krajine, aby sa pripravili na hospodársky dopad v Južnej Kórei, ak sa ukrajinská kríza zhorší a štáty podporované USA uvalia na Rusko prísne ekonomické sankcie.
Ostré odsúdenie si Rusko vyslúžilo aj z Japonska, kde tamojší premiér Fumio Kišida avizoval, že prediskutujú možné tvrdé sankcie vrátane opatrení s medzinárodnou komunitou. Minister zahraničia Jošimasa Hajaši zas zdôraznil, že je dôležité, aby skupina krajín G7, ktorá zdieľa hodnoty ako demokracia a právny štát, držala spolu a viedla medzinárodnú komunitu.
Situácia vyvolala obavy aj v Singapure. Tamojšie ministerstvo zahraničia zdôraznilo, že je potrebné rešpektovať suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny a vyzvalo na diplomatické riešenie sporu v súlade s medzinárodným právom.
Austrálsky premiér Scott Morrison vyhlásil, že by sa Rusko malo bezpodmienečne stiahnuť z ukrajinského územia a prestať sa vyhrážať jeho susedom. Konanie Ruska je podľa neho „neprijateľné, nevyprovokované a neoprávnené“. „Je dôležité, aby podobne zmýšľajúce krajiny, ktoré odsudzujú tento druh správania, držali spolu a môžem vás uistiť, že v momente, keď ostatné krajiny zavedú silné a tvrdé sankcie voči Rusku, budeme konať rovnako,“ povedal.
Novozélandská ministerka zahraničia Nanaia Mahuta v reakcii na Putinovo rozhodnutie uviedla, že pre uznanie nezávislosti separatistických regiónov nemá základ v medzinárodnom práve. „Máme obavy, že je to vypočítaný ťah prezidenta Putina na vytvorenie zámienky na inváziu, čo by bol jasný čin agresie,“ vyjadrila sa a vyzvala na diplomatické úsilie na mierové riešenie situácie.
Za „jasné porušenie ukrajinskej politickej jednoty, suverenity a územnej celistvosti“, považuje kroky Moskvy aj Turecko, ktoré ich odsúdilo ako neprijateľné. Ministerstvo zahraničia v Ankare okrem iného vyzvalo všetky strany, „aby používali zdravý rozum a dodržiavali medzinárodné právo“.
Ostrá kritika voči Moskve znie aj z Atén, ktoré s ňou majú tradične priateľské vzťahy. „Uznanie nezákonného a jednostranného vyhlásenia ‚nezávislosti‘ separatistických území Donecka a Luhanska na Ukrajine Ruskom je jasným porušením základných princípov medzinárodného práva, územnej celistvosti Ukrajiny a minských dohôd,“ reagovalo grécke ministerstvo zahraničia. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis v súvislosti s krízou zvolal mimoriadne stretnutie vládnych predstaviteľov z obrany a zahraničnej politiky.
Podobná kritika znie aj zo Škandinávie. Švédska ministerka zahraničia Ann Linde ruské kroky nazvala „nehanebným porušením medzinárodného práva“. Šéf dánskej diplomacie Jeppe Kofod uviedol, že je to škodlivé a jeho krajina vyzvala Moskvu, aby prestala porušovať medzinárodné právo. Fínsky prezident Sauli Niinisto avizoval, že jeho krajina bude reagovať jednotne s Európskou úniou, ktorej je členom. Nórsko zas vyhlásilo, že ruské rozhodnutie „priamo odporuje duchu a litere minských dohôd“.
