Uviesť film do distribúcie v Číne nemusí byť také jednoduché. Vládnuca totalitná Komunistická strana Číny dohliada na to, aby sa vo filmoch nevyskytovali žiadne myšlienky, ktoré by poškodzovali imidž strany či krajiny, propagovali kriminálne aktivity a iné nevhodné formy správania (drogy, obezita atď.).
Pre našinca to neznie nijako šokujúco, veď pred pár desaťročiami to podobne fungovalo aj v socialistickom Československu. Keďže Čína má vyše miliardu obyvateľov, ktorí predstavujú vyše miliardovú potenciálnu divácku základňu, zahraniční filmári sa ochotne prispôsobia a upravia svoje filmy tak, aby sa mohli premietať aj v Číne.
Do zoznamu obetí čínskych mediálnych pravidiel môžeme zapísať aj koniec kultového Klubu bitkárov režiséra Davida Finchera, informuje CBR. Snímka z roku 1999 bola uvedená do ponuky čínskej streamovaciej služby Tencent Video, čo sa nezaobišlo bez ústupkov.
Fight Club nikomu netreba veľmi predstavovať – kto ho videl, ten vie, o čom je reč, kto tak zatiaľ nespravil, mal by to okamžite napraviť predtým, ako si vyspoileruje fenomenálne filmové dielo. Predovšetkým záverečná scéna s padajúcimi výškovými budovami a skladbou Where Is My Mind od Pixies patrí k tomu najlepšiemu, čo film 90. rokov priniesol.
Nuž a práve to je niečo, čo v čínskej verzii chýba. Namiesto nej diváci v Číne uvidia strohý text v znení: „Vďaka stope, ktorú ponúkol Tyler, bola polícia schopná rýchlo odhaliť celý plán a zatknúť všetkých zločincov, vďaka čomu zabránila výbuchu bomby. Po súde bol Tyler poslaný do psychiatrickej liečebne, kde podstúpil liečbu. Prepustený bol v roku 2012.“
Samozrejme, čínski diváci, ktorí tento film mali možnosť vidieť, sú zmätení alebo vyslovene nahnevaní. Celkom právom. Žiadny film si nezaslúži byť natoľko odtrhnutý od režisérovej vízie a byť takto zmasakrovaný. Hlavne ak ide o obľúbenú klasiku.
Otvorené finále nesúce sa v anarchistickom duchu, plnom chaosu, bolo nahradené triumfom štátnych bezpečnostných zložiek a strohým a nezaujímavým koncom príbehu hlavnej postavy. Akoby tým čínski komunisti chceli každému príliš očividne povedať, že žiadny akt rebélie nemá zmysel. Zvláštne pôsobí použitie mena Tyler Durden (Brad Pitt) – kto film videl, vie, že reálne neexistuje a ide len o výplod mysle Rozprávača (Edward Norton), ktorého meno nepoznáme.
Nie je jasné, či úpravu filmu vykonal sám distribútor filmu, teda 20th Century Fox, alebo ide o prácu čínskych úradníkov. Podobne komickou úpravou prešiel v roku 2019 film Bohemian Rhapsody. Z filmu, ktorého hlavnou postavou je Freddie Mercury – gay, ktorý zomrel na komplikácie spojené s AIDS, boli v čínskej verzii vymazané akékoľvek zmienky o jeho pohlavnej orientácii a ochorení. V alternatívnej čínskej realite frontman Queen podľahol „následkom alternatívneho životného štýlu“.
