Kinematografia má kopu perfektných filmov o sériových vrahoch a bláznoch, no len niektoré z nich dosiahli taký kultový status ako snímka Americké psycho s Christianom Baleom. Mnohí ľudia sa však na túto snímku stále pozerajú inak, než bolo zamýšľané. Web LADbible priniesol správu o tom, ako to vlastne celé malo pôvodne byť. Mnohí diváci možno zostanú prekvapení.
Všetkým je hádam jasné, že Patrick Bateman je blázon. Niektoré veci mu úplne unikajú a sem-tam ani sám nevie, čo sa vlastne deje. Bateman je na jednej strane dokonalým produktom svojej doby – štíhly, krásny, voňavý, elegantný, úspešný a bohatý muž z New Yorku.
Pod ligotavým povrchom sa však skrýva beštia, ktorá sa rúca sama do seba. Bateman je psychopat posadnutý dokonalosťou, násilím a kontrolou. Snímka akoby jeho postavou kritizovala modernú spoločnosť, ktorá ženie do takéhoto stavu úplne všetkých svojich občanov.
Chorý hlavný hrdina, chorý film
Bateman sa počas filmu ponára do jednej kurióznej situácie za druhou. Za*íja ľudí, pchá mačku do bankomatu, prežíva stále horšie a horšie mentálne zrútenia a zápasí so záplavami potu, keď hľadí na kolegovu novú biznis kartu. Napriek svojej nekonečnej elegancii a dokonalo vyzerajúcemu životu vo vnútri cíti absolútnu priepasť ničoty.
Postupne sa táto ničota dostáva na povrch. Strieľa po policajtoch, vyhodí ich auto do vzduchu, blúdi po meste v záchvate paranoje a nakoniec sa telefonicky priznáva k vraždám. Lenže to, čo nasleduje, je ešte desivejšie než jeho činy – nikto mu neverí.
Ľudia v jeho okolí ho sotva vnímajú, miešajú si jeho meno, tvár aj povahu s ostatnými mužmi v oblekoch. Akoby bol len jedným z mnohých bezduchých tiel, ktoré sa pohybujú po Wall Street.
Práve táto nejasnosť – či sa jeho zločiny naozaj stali, alebo sú len výplodom chorého mozgu – robí Americké psycho filmom, o ktorom sa diskutuje už viac než dve desaťročia. Režisérka Mary Harron túto nejednoznačnosť podporila aj štýlom nakrúcania.
Herec Willem Dafoe, ktorý hrá detektíva vyšetrujúceho zmiznutie Paula Allena (Jared Leto), nakrútil svoje scény tromi odlišnými spôsobmi – raz ako keby tušil pravdu, raz ako keby bol na Batemanovej strane a raz úplne neutrálne. Zábery sa potom premiešali, takže divák nikdy presne nevie, čo detektív vie a čo nie. Takýchto prípadov je vo filme nespočetne veľa.
Ľudia to najprv nepochopili
Diváci filmu spočiatku Batemana brali ako ikonu. Síce to bol sériový vrah a maniakálny psychopat, stále sa dokázali nájsť v jeho elegantnom štýle obliekania, snahe vyzerať čo najlepšie a hlavne v jeho výstredných momentoch, z ktorých sa okamžite stal meme materiál. Režisérka filmu to však nikdy tak nemyslela.
„Vždy ma to úplne fascinuje,“ povedala Harron o tom, že Patrick Bateman je dnes oslavovaný na sociálnych sieťach. „Nemyslím si, že spoluscenáristka Guinevere Turner a ja sme niekedy očakávali, že si ho obľúbia wallstreetoví borci. To rozhodne nebol náš zámer,“ zhodnotila.
„Takže, zlyhali sme? Nie som si istá, prečo sa to stalo, pretože Christian sa z nich zjavne smeje,“ povedala režisérka. „Ale ľudia čítajú Bibliu a rozhodnú sa, že by mali ísť a z*biť veľa ľudí. Ľudia čítajú Kto chytá v žite a rozhodnú sa zastreliť prezidenta,“ hovorí Harron, čím naznačuje, že ľudia naleteli na hru Patricka Batemana – nechali sa uniesť jeho šarmom, pričom v skutočnosti ide o úbohého a vypočítavého nešťastníka. Zároveň naznačuje, že ľudia vo filme nečítajú, čo sa skrýva medzi riadkami.
Odhalenie v závere filmu
Späť k príbehu. V závere sa Bateman rozhodne priznať svojmu právnikovi – no ten mu oznámi, že Paul Allen je živý a zdravý. V tej chvíli sa všetko rúca. Ak Paul žije, koho vlastne Bateman z*bil? Alebo žije v realite takej plytkej, že si ľudia medzi sebou už ani nerozlišujú tváre, mená a identity? Film sa tu mení na mrazivú alegóriu – nielen o psychopatovi, ale o celej spoločnosti posadnutej imidžom, peniazmi a prázdnymi úsmevmi.
Vo videu od Looper Mary Harron vysvetlila, že nikdy nechcela, aby diváci odchádzali z kina s pocitom, že „to celé bol len sen“. Podľa nej sa väčšina udalostí naozaj stala, no nie presne tak, ako ich vidíme. Film je zároveň realitou aj halucináciou – Bateman za*íja, ale v jeho hlave sa všetko skresľuje a pretvára podľa jeho narcistických predstáv.
Americké psycho je viac než len vízia „pokazeného“ jedinca
Scenáristka Guinevere Turner, ktorá si vo filme zahrala aj menšiu rolu, tento výklad rozviedla ešte ďalej. Povedala, že Bateman „postupne stráca kontakt s realitou“ a diváci preto začínajú vidieť svet jeho očami. To, čo na plátne pôsobí ako hyperrealistická scéna plná s*xu a násilia, je často len Batemanova projekcia.
Turner uvádza ako príklad scénu s dvoma pro**itútkami – podľa nej v skutočnosti nešlo o žiadnu luxusnú e**tickú fantáziu, ale o Batemanovu prekrútenú predstavu o vlastnej moci a kráse. Ako sa film blíži ku koncu, realita sa rozpadá úplne. Scéna, v ktorej bankomat „žiada“ Batemana, aby ho nakŕmil túlavou mačkou, je jasným signálom, že hranica medzi jeho šialenstvom a skutočnosťou zmizla.
On tam naozaj stojí s mačkou v ruke – no automat s ním, samozrejme, nehovorí. Batemanovo vnímanie sveta sa zrútilo, jeho paranoja a túžba po kontrole sa obrátili proti nemu. Guinevere Turner zdôraznila, že „všetko sa skutočne deje“, lenže Patrick je natoľko rozštiepený, že už sám nevie, čo je realita a čo nie. Všetko, čo vidíme, je zmesou faktov, fantázie a preludov.
