Štvrtok 11.8.2022
sk
Zuzana
cz
Zuzana
, Susana

Brilantný forenzný psychiater a zároveň kanibalský sériový vrah. Áno, hovoríme o slávnom Hannibalovi Lecterovi, ktorý patrí k najznámejším záporákom nielen filmového, ale aj knižného sveta. Práve v knihách má totiž svoj počiatok. Lectera vymyslel spisovateľ Thomas Harris. Ten ho prvýkrát predstavil v roku 1981 vo svojom románe Červený drak.

Nasledovali romány Mlčanie jahniat (1988), Hannibal (1999) a Hannibal: Zrodenie zla (2006). Masovo sa však tento vrah, sofistikovaný intelektuál, milovník dobrého jedla (ehm) a umenia stal známym v roku 1991, keď do kín vstúpila adaptácia románu Mlčanie jahniat, ktorú režíroval Jonathan Demme. Lectera v nej nezabudnuteľným spôsobom stvárnil Anthony Hopkins a za svoj výkon si odniesol aj sošku Oscara.

moviestillsdb.com/ Metro-Goldwyn-Mayer/Orion Pictures

Okrem toho film pozbieral aj sošky za najlepší film, réžiu, herečku v hlavnej úlohe (pre Jodie Foster) a najlepší adaptovaný scenár. Hopkins sa k úlohe Lectera vrátil aj v ďalších adaptáciách Harrisových kníh Hannibal (2001) a Červený drak (2002). Tie už ale príliš chvály nezožali, hoci zlé určite neboli.

Okrem Hopkinsa Lectera stvárnil aj Brian Cox v trochu pozabudnutom trileri Lovec ľudí (ktorý vychádzal z románu Červený drak) od Michaela Manna z roku 1986 a, samozrejme, aj Mads Mikkelsen, ktorý si Lectera zahral v seriáli Hannibal (2013–2015).

Lecter sa skrátka stal súčasťou populárnej kultúry a pravidelne sa umiestňuje na popredných priečkach v rebríčkoch najdesivejších záporákov všetkých čias. Vedel si však, že Thomas Harris sa pri jeho tvorbe inšpiroval skutočným človekom?

NBC

Inšpirácia skutočným lekárom a vrahom

Na prvý pohľad sa to môže zdať zvláštne, pretože hoci je Lecter fascinujúca postava, experti z forenznej psychiatrie a kriminalistiky sa zhodujú, že po psychologickej stránke nie je hodnoverná. Kanibalskí sérioví vrahovia majú zväčša hrozné rodinné zázemie (často pochádzajú z chudobných či násilníckych rodín) a nevedia sa zaradiť do spoločnosti.

Nezriedka je u nich prítomná aj závislosť od drog či alkoholu. Okrem toho často ide o ľudí s veľmi nízkym IQ. Z histórie navyše nepoznáme ani jeden prípad, keď by bol sériový vrah zároveň psychiatrom a ešte k tomu vzdelaným intelektuálom z váženej aristokratickej rodiny ako Lecter.

Napriek tomu tu predsa len existoval človek, ktorý s Lecterom zdieľal určité paralely a slúžil ako jeho hlavná inšpirácia. Bol ním Dr. Alfredo Ballí Treviño. Na rozdiel od Lectera nebol psychiatrom, ale chirurgom, avšak viaceré znaky jeho osobnosti a činov Lectera znepokojivo pripomínajú.

Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Hannibal_Lecter#/media/File:Doctor_Balli.jpg)

Telo rozsekané na kúsky

Treviño pochádzal z normálnej rodiny, ktorá v Mexiku patrila k vyššej strednej triede. Narodil sa 2. októbra 1931 a po štúdiách nastúpil ako internista do jednej nemocnice. V roku 1959 žil so svojím partnerom Jesúsom Castillom Rangelom, s ktorým sa ale jedného dňa dostal do šialenej hádky.

Dnes už presne nevieme, čo bolo jej príčinou, ale najčastejšie sa skloňujú finančné problémy či fakt, že Jesús chcel Treviña opustiť a oženiť sa so ženou. Hádka však vyeskalovala do krvavých výšin. Treviño totiž svojmu milencovi podrezal hrdlo skalpelom. To ale nebolo všetko. Jeho telo rozrezal na malé kúsky (čo preňho ako pre chirurga nebol najmenší problém), vložil ich do škatule a tú zakopal na blízkej farme.

Zmiznutie Jesúsa začala prešetrovať polícia a nedalo jej veľa práce určiť Treviña ako hlavného podozrivého, obzvlášť, keď sa dozvedela, že medzi nimi boli nezhody. Počas vyšetrovania sa napokon podarilo objaviť aj Jesúsovo telo (resp. to, čo z neho ostalo) a Treviño bol postavený pred súd. Jeho verdikt nikoho nešokoval: vraždiaci chirurg bol odsúdený na trest smrti.

Na rozdiel od Lectera teda spáchal „len“ jednu vraždu, hoci treba dodať, že polícia ho podozrievala aj z vrážd stopárov, ku ktorým vtedy v danej oblasti dochádzalo. Modus operandi (spôsob zabitia) bol v ich prípadoch veľmi podobný Treviñovmu. On vinu na týchto vraždách popieral a je pravdou, že ho s nimi nespája žiadny konkrétny dôkaz. Nikdy teda v tejto veci nebol ani obvinený.

NBC

Uhladený elegán

Treviño bol zvláštny človek. Aj vo väzení údajne veľmi dbal na svoj vzhľad a tí, ktorí s ním prišli do styku, si ho pamätajú ako dôstojne pôsobiaceho elegána (čo presne ladí s Lecterovou osobnosťou). Ako zručný chirurg pomáhal vo väzenskej nemocnici, kde operoval a ošetroval zranených pacientov.

Proti trestu smrti sa odvolal a ten mu bol napokon zmenený na 20 rokov väzenia. Tie si naozaj odsedel a po prepustení sa vrátil k lekárskej praxi. Zaujímavosťou je, že bol medzi pacientmi obľúbený a vyhľadávaný. Často ošetroval práve tých najchudobnejších, ktorí si nemohli dovoliť nákladné operácie v nemocniciach.

Treviño ich ošetroval za minimálne náklady, veľmi často dokonca úplne zadarmo. Aj vďaka tomu si medzi obyvateľmi vyslúžil povesť dobrého a láskavého človeka. V roku 2008 ho vyhľadali novinári a chceli s ním urobiť rozhovor. Ako inak, najviac ich zaujímala jeho vražedná minulosť.

Treviño síce s interview súhlasil, ale o svojom zločine sa odmietol baviť. Tvrdil, že nechce „vyvolávať prízraky svojej temnej minulosti“, a dodal: „Pravdou je, že moja minulosť ma ťaží a úzkosť, ktorú si z nej nesiem, je pre mňa neznesiteľná.“ Alfredo Ballí Treviño zomrel na rakovinu ešte v ten istý rok. Mal 81 rokov.

moviestillsdb.com/Metro-Goldwyn-Mayer/Orion Pictures

Stretnutie spisovateľa a vraha

Za zmienku stojí aj fakt, že Thomas Harris sa s Treviñom osobne stretol, keď si chirurg odpykával svoj trest vo väzení. Harris je známy tým, že pred písaním svojich románov vykonáva veľmi dôrazný zber materiálu, študuje rôzne odborné knihy a nezriedka navštívi vo väzení aj skutočných vrahov. Aj vďaka tomu pôsobia jeho romány tak nepríjemne realisticky.

V 60. rokoch pracoval vtedy 23-ročný Harris ako novinár a jeho úlohou bolo vyspovedať vraha Dykesa Askewa Simmonsa, ktorý bol odsúdený na trest smrti za vraždu troch ľudí. Z jeho rozprávania sa dozvedel, že Simmons bol raz pri jednej potýčke postrelený bacharom do tváre a vtedy ho ošetril práve Treviño. Harris ho v článku uviedol pod pseudonymom „Dr. Salazar“. V rámci práce na tomto článku sa stretol aj so samotným Treviñom, ktorý naňho urobil veľký dojem.

NBC

Opísal ho ako nízkeho chlapíka s tmavými vlasmi, ktorý bol slušne upravený a jeho reč bola veľmi sofistikovaná. Celkovo sa vraj okolo neho vznášala aura akejsi elegancie. Treviño pôsobil inteligentne, dokonca mal niekoľko čiernohumorných poznámok o vrahoch a ich obetiach. Zároveň na ňom ale bolo niečo znepokojivé. Napríklad sa Harrisa pýtal, ako sa cítil, keď videl znetvorenú Simmonsovu tvár. Harris mal pocit, akoby sa s ním Treviño istým spôsobom psychologicky zahrával.

Harris ho však považoval za chirurga, ktorý je vo väznici normálne zamestnaný. Vôbec netušil, že sa práve rozpráva s odsúdeným vrahom. To sa dozvedel až neskôr od riaditeľa väznice. „Ten lekár je vrah,“ povedal riaditeľ Harrisovi a opísal mu jeho činy. „Ten odtiaľto už nikdy nevyjde. Je šialený.“ Harrisa fascinovalo, ako môže byť taký uhladený a na prvý pohľad inteligentný a vzdelaný človek zároveň brutálnym vrahom. A práve z tohto kontrastu sa neskôr zrodila postava Hannibala Lectera, ktorú Harris, pravdaže, ešte vyšperkoval podľa vlastných predstáv.

Inšpiráciou boli aj iní

Aby sme ale boli fér, Treviño nebol jediný vrah, ktorý Lectera inšpiroval. Zmienili sme sa, že Harris venuje ohromné množstvo času zberu materiálu a štúdiu spisov a kníh. Inak to nebolo ani v prípade, keď sa chystal pustiť do písania Červeného draka, prvého románu, v ktorom Lecter figuruje. Po rozhovoroch so špičkovými kriminalistami a detektívmi sa dozvedel o činoch vrahov Teda Bundyho a Edmunda Kempera.

Profimedia

Tí boli psychológmi popisovaní ako mimoriadne inteligentní a charizmatickí. Obzvlášť Kemper je podľa expertov medzi sériovými vrahmi určitou raritou. Veľmi dobre chápal brutálnosť svojich činov a jeho IQ dosahovalo 145 bodov, čo je pri podobných vrahoch vysoko nezvyklé. Vedel sa tiež veľmi dobre vyjadrovať a pri rozhovoroch s psychológmi pôsobil pokojným a slušným dojmom. Zavraždil pritom 10 ľudí, vrátane svojej starej mamy a starého otca.

Profimedia

Inšpiráciou bol aj kanibalský vrah a nekrofil Issei Sagawa z Japonska. Ten v Paríži zavraždil ženu menom Renée Hartevelt, na ktorej sa dopustil nekrofílie a niektoré jej časti tela zjedol. Odborníci ho klasifikovali ako psychicky chorého a neschopného postaviť sa pred súd.

Bol teda umiestnený do psychiatrického ústavu. Šialené ale je, že kvôli technickým pochybeniam sa napokon dostal na slobodu a stala sa z neho celebrita. O svojom zločine napísal niekoľko kníh a prednášal o ňom na rôznych podujatiach. Novinárom povedal, že je to jeho jediný spôsob obživy. Vyhlásil však, že sa za svoje činy hanbí.

Profimedia

Ako hodnotíš tento článok?

Dušan Šutarík
Na EMEFKA píšem najmä o filmoch a seriáloch, ale cudzie mi nie sú ani články z oblasti krimi, záhad, umenia, vedy, zaujímavosti z histórie a vlastne všetkého, čo má potenciál zaujať čitateľa a rozšíriť jeho obzory. Zameriavam sa aj na písanie článkov s virálnym potenciálom
Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné
    vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max
      15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné
      vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max
        5mb
        *dané pole je potrebné
        vyplniť