Naše detstvo neformovali len hračky, školské desiate a prvé mobilné telefóny. Formovali ho televízne postavičky, hudobníci a zvláštne postavy z relácií, ktoré by dnešné deti pravdepodobne považovali za experimentálne umenie. Dnes sa na ne pozeráme už ako na kultúrne ikony slovenského detstva.
No pre nás to boli legendy. Slovenské detstvo deväťdesiatych a nultých rokov malo svoje vlastné ikony – od nešikovných majstrov Pata a Mata až po speváka, ktorý kričal „Malá Žužu“ tak, že sme si mysleli, že to je hymna.
Kultúrne ikony slovenského detstva neboli len televízne postavy – boli to naši neviditeľní kamaráti. Formovali náš humor, trpezlivosť aj fantáziu. Keď dnes zapneš YouTube a uvidíš niektorý z týchto starých seriálov, cítiš zvláštny pokoj. Možno preto, že vtedy bolo všetko jednoduchšie. Stačilo, aby večer hral Macko Uško, a vedel si, že všetko je v poriadku a svet je v rovnováhe.
Pat a Mat: majstri improvizácie a symbol „urob si sám“ generácie
Táto československá dvojica bola vrcholom inžinierskeho chaosu – ich riešenia síce nikdy nefungovali, no vždy skončili s úsmevom a kladivom v ruke. Ich animovaný svet bol terapeutický chaos, v ktorom sa každá katastrofa dala vyriešiť lepiacou páskou. A možno práve preto sa z nich stali naši hrdinovia: lebo nám ukázali, že aj keď všetko pokazíš, stále sa to dá nejako „zmajstrovať“.
Majster N
Majster N bol vedec, ktorý rozumel deťom a vedel, že najlepšie kúzlo je smiech. V čase, keď sme verili, že z televízora sa dá dostať len postava z rozprávky, Majster N pre nás predstavoval most medzi fantáziou a realitou. A áno – aj prvý dôkaz, že slovenská televízia vie byť zábavná aj bez rozpočtu Hollywoodu.
Macko Uško: filozof pre predškolákov
Malý medvedík s čiapkou a zvučkou, ktorá nám dodnes znie v hlave. Učil nás, že aj keď je svet veľký, zima studená a niekedy sa ti nechce vstávať, všetko sa dá zvládnuť s plyšovým úsmevom. Macko Uško bol zenový majster ešte skôr, než sme vedeli, čo znamená „mindfulness“.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
