Vedci sa často zaoberajú otázkami, ktoré by normálnemu človeku nikdy neskrsli na um. Vlastne skoro stále. Samozrejme, je to ich práca, ale keď tak človek behá očami po témach niektorých štúdií, neubráni sa otázke, či sa ten čas predsa len nedal využiť o trochu produktívnejšie. Dnes sme si pre teba niekoľko takých pripravili a veríme, že keď už nič iné, tak ťa aspoň pobavia.
1. Jazda na kolotoči a obličkové kamene
Obličkové kamene môžu byť značne nepríjemnou záležitosťou, ktorou aktuálne trpí viac ako desať percent celkovej populácie. Možnosti liečby sú rôzne. Litotripsia rázovou vlnou, perkutánna nefrolitotómia, ureterorenoskopia… to sú všetko brutálne krkolomné pojmy, ale po novom sa nimi absolútne netreba zapodievať. Existuje totiž jednoduchšie riešenie.
Výhercovia Ig Nobelovej ceny za medicínu roku 2018 sa zaoberali myšlienkou, či vie celý proces vylučovania obličkových kameňov urýchliť jazda na horskej dráhe. A čuduj sa svete, vie. Vedcom sa podarilo vyrobiť autentickú atrapu obličiek a močovodov, do ktorých vložili obličkové kamene a nechali ich vyjašiť sa.
Model obličiek sa povozil dokopy 60-krát, niekedy vpredu, inokedy na konci vozíka, s kameňmi umiestnenými na troch rôznych lokáciách. Jazda vpredu veľa vody nenamútila (obličkové kamene sa pohli len štyri razy z 24 jázd), na zadných sedadlách to bolo podstatne lepšie. Keď sa model viezol vzadu, obličkové kamene sa presunuli z obličiek do močových ciest až 23-krát z celkových 36 jázd.
2. Vylievanie kávy a spôsob, akým chodíme
Vyliať kávu nie je žiadna veda, problém je skôr opačný. V momente, ako chytíš do ruky plný hrnček, sa potkneš na rovnej zemi a celý jeho obsah vyleješ rovno na koberec. Kórejskému študentovi Jiwonovi Hanovi sa však podarilo dospieť k zaujímavému zisteniu – je podstatne menšia pravdepodobnosť, že sa to stane, keď cúvaš.
Za pomoci mechanického vibrátora sa snažil simulovať chôdzu a následne skúmal správanie tekutiny v dvoch rôznych pohároch – vínovom a klasickom hrnčeku. Touto netradičnou metódou odhalil skutočnosť, ktorá podkopala základy ľudskej rasy ako takej – fakt, že vyleješ kávu, nemusí byť nutne spôsobený len tým, že si si jej nalial príliš veľa. No, kto by to bol povedal…
3. Mohol by skutočne existovať Spider-Man?
Keď sa nudí normálny človek, zapne si telku. Keď sa nudí vedec z Cambridgeskej univerzity, položí si otázku, či by (v čisto teoretickej rovine) mohol existovať Spider-Man. Ak chceš ušetriť solídnych tridsať sekúnd čítania a pracovať radšej na budovaní ropného impéria, tak nie, nemohol. Ale prečo?
Po dôkladnej analýze dospeli výskumníci z Cambridgu k záveru, že čím je človek ťažší, tým náročnejšie by preňho bolo prichytiť sa na stenu a ostať na nej visieť. Ak by sa chcel na ňu, povedzme, prilepiť ako gekón, potreboval by podstatne väčšie nohy. „Človek by potreboval až neprakticky veľké, lepkavé chodidlá, na veľkosť topánky približne 145-ku,“ povedal Walter Federle z oddelenia zoológie Cambridgeskej univerzity.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
