Sergej Krikaľov, posledný „sovietsky kozmonaut“, sa zapísal do histórie tým, že ako jediný kozmonaut začal s iným občianstvom (sovietskym), ako skončil po návrate z vesmíru (ruským).

Väčšina publikácií ho označila za „strateného človeka vo vesmíre“, ako je zrejmé z citácií z článkov: „Po štarte z Bajkonuru 18. mája 1998 sa Krikaľov nenadýchal pozemského vzduchu 308 dní.“

Prezidenti sa menili. Jeho rodný Leningrad sa stal Petrohradom. A jedna komunistická superveľmoc sa rozpadla na 15 štátov. Krikaľov bol už v mladom veku pôsobivým pilotom a členom národného tímu leteckej akrobacie.

Keď Sovieti v roku 1985 stratili kontakt so svojou vesmírnou stanicou Saľut 7, Krikaľov bol súčasťou pozemného kontrolného tímu, ktorý naplánoval odvážnu záchrannú misiu na obežnej dráhe.

Táto úloha pomohla mladému pilotovi stať sa v nasledujúcich rokoch kozmonautom. Po prechode na program Mir bol Krikaľov pridelený na svoj prvý vesmírny let s raketou Sojuz TM -7 26. novembra 1988 na vesmírnu stanicu Mir.

Spolu so svojím veliteľom Alexandrom Volkovom bol zodpovedný za misiu Mir EO-4, ktorá sa prekrývala s pobytmi sovietskych kozmonautov Vladimíra Ljachova a Valerija Poliakova, ako aj Jeana-Loupa Chrétiena z Francúzska a Abdula Ahada Mohmanda z Afganistanu. Krikaľov vtedy strávil vo vesmíre 151 dní.

Počas druhého, nečakane predĺženého pobytu Krikaľova na stanici Mir ako veliteľa stanice, boli obdobia kritických aktivít prerušovaných „príchodmi a odchodmi“ za účasti národných a medzinárodných astronautov, ktoré sa prelínali s jeho obavami o bezpečný návrat naspäť k rodine.

Z letu sa vykľul neplánovaný vytrvalostný let, ktorý si vyžadoval všetku jeho disciplínu, zručnosti, trpezlivosť a psychickú stabilitu, aby splnil všetky požadované úlohy, informuje publikácia The Journal of Space Operations and Communicator.