KVÍZ: Prasiatko nerobí kroch, kroch, ale…? Zisti, či sa vyznáš v anglických zvieracích citoslovciach

Keď človek stúpi na kocku lega, možno z neho vyletí „au!“ (prípadne nadávka, no to sa nám nehodí do kontextu). Keď začuje prekvapivú správu, povie zase „wow!“ alebo len neveriacke „huh?“. Citoslovcia nám pomáhajú rýchlo vyjadriť pocit, reakciu či pokyn. Často pritom dokážu stáť samostatne a nepotrebujú okolo seba celú vetu.

Ich podoba sa však v jednotlivých jazykoch výrazne líši. Zatiaľ čo Angličan pri bolesti povie „ouch“, taký Slovák sa uchýli skôr k „au“. Aj krátky výkrik teda môže prezradiť, akým jazykom človek hovorí.

Citoslovcia pritom majú zaujímavú históriu. Starovekí grécki učenci ich považovali za príslovky a spájali ich so slovesami. Mnohí rímski učenci ich, naopak, vnímali ako samostatný slovný druh. O stáročia neskôr sa k tejto otázke vrátili aj stredovekí jazykovedci.

Citoslovcia zachytávajú emócie aj zvuky

Tento slovný druh stojí vždy tak trochu bokom. Citoslovcia často vyjadrujú emóciu priamo a ich význam závisí od situácie, v ktorej ich človek vysloví. „Wow!“ môže znamenať úžas, no bez kontextu nevieme, čo človeka tak prekvapilo. Zároveň sa rovnaké slovo dá použiť aj sarkasticky.

Ani dnes nemožno všetky podobné výrazy jednoducho hodiť do jedného vreca. Citoslovce často reaguje na udalosť, kým zvukomalebné slovo ju napodobňuje. A práve napodobňovanie zvukov nás čaká v tomto kvíze. V bežnej reči ich však ľudia radi spájajú s citoslovcami, keďže aj ony zachytávajú krátky zvuk alebo reakciu. Zvuky zvierat navyše v každom jazyku zapisujeme trochu inak.

A teraz už k veci.

Vieš, ktoré zviera robí „oink“ a ktoré „gobble“? Zisti, ako dobre sa vyznáš v anglických zvieracích zvukoch. Možno odhalíš, že svetový jazyk zvierat ovládaš lepšie, než si čakal. A ak nie, aspoň sa dozvieš, ako po anglicky znie zviera, ktoré stretneš na farme, v lese alebo v rozprávke.

Ako sa ti darilo?

Niektoré zvuky sa podobajú na tie slovenské, iné pôsobia, akoby si ich niekto vymyslel počas obzvlášť hlučnej návštevy zoo. Ak si pri „oink“ okamžite tipoval prasiatko, máš bod. Ak ťa potrápilo „gobble“ alebo „hee-haw“, nič sa nedeje.

Práve takéto slová ukazujú, že aj jednoduché zvuky zvierat dokážu v rôznych jazykoch znieť celkom odlišne. A niekedy nám nepomôže ani to, že dané zviera poznáme odmalička.

Naša slovenčina má podobných jazykových zákutí neúrekom. Niekedy stačí prekročiť hranice jedného regiónu a známe slovo dostane novú podobu alebo úplne iný význam. Ako by si sa dorozumel so starou mamou z opačného konca Slovenska? Skús si aj náš kvíz o nárečových slovách a zisti, či by si ich všetky správne preložil. Možno pri ňom natrafíš na slová, ktoré si doteraz vôbec nepoznal.

Mohlo by ťa zaujímať:

KVÍZ: Rozumel by si starej mame z opačného konca Slovenska? Prelož nárečové slová

• Kvízy
• Slovensko