9. Môj štvorročný syn prišiel za mnou s vážnou tvárou a spýtal sa: „Prečo si nechal vyhynúť dinosaury?“
10. Doučovala som skupinu detí a jedno sa ma spýtalo, či ich učím preto, že som mama niektorého z nich. Mala som 16.
11. V parku ma míňali dve asi desaťročné deti a jedno zakričalo na druhé: „Spomaľ, zrazíš tú babičku!“ Poobzerala som sa… a zistila, že mysleli mňa. Mala som 29.
12. Dcéra po prvom dni v škôlke tvrdila, že jej učiteľka má 60 rokov. Dodala: „To sa musela narodiť aspoň v 18. storočí, nie?“ Myslela to smrteľne vážne.
13. Keď som strážila kamarátke malú a povedala jej, že mám 24, vyhŕkla: „A to ešte nie si vydatá?!“
14. Spýtala som sa škôlkara, kto je podľa neho starší – ja alebo jeho starí rodičia, ktorí stáli vedľa mňa. Ukázal na mňa. Nemala som ešte ani tridsať.
15. „Takže máš 38, budúci rok 39 a potom 40?“ rátal môj syn. Keď som otrávene prikývol, spýtal sa: „A koľko rokov musíš mať, aby si zomrel?“
16. Moji žiaci, keď majú hádať môj vek, vždy tipnú buď 20, alebo 70. Podľa nich tridsiatnici a štyridsiatnici neexistujú – buď si mladý, alebo na dôchodku, nič medzi tým.
