Legendárna rozprávka O perníkovej chalúpke má brutálne a krvavé skutočné korene. Ako vznikla?

Inšpiračné zdroje obľúbenej rozprávky sú poriadne mrazivé.

Zdroj: Profimedia

Notoricky známu rozprávku O perníkovej chalúpke (niekedy ju nájdeme aj pod názvom O Jankovi a Marienke) pozná zrejme každý. Prvýkrát ju zaznamenali známi učenci a zberatelia nemeckého folklóru Jacob a Wilhelm Grimmovci a vyšla v roku 1812. Príbehy bratov Grimmovcov boli často veľmi temné a brutálne a pôvodne nemali byť určené deťom.

Až neskôr ich ďalší autori (ako aj samotní Grimmovci) patrične zjemnili a príliš krvavé pasáže vypustili. Rozprávka O perníkovej chalúpke ale ostala, viac-menej, dostupná v takej verzii, v akej ju Grimmovci zapísali (hoci niekoľko elementov bolo aj tu pozmenených).

Podľa poznámky Grimmovcov tento príbeh získali od ženy menom Henrietta Dorothea Wild, ktorú si Wilhelm Grimm napokon vzal za manželku. Faktom ostáva, že keď sa na rozprávku pozrieme dôkladnejšie, tak zistíme, že je aj tak poriadne drsná a temná. Kanibalizmus, opustené deti, čarodejnica zaživa upálená v peci. To sú, skrátka, vyslovene hororové momenty. A mnoho ľudí navyše nevie, že príbeh korene v skutočných udalostiach.

Profimedia

Klasický príbeh

Pripomeňme si, o čom vlastne rozprávka hovorí. V centre príbehu súrodenci Janko a Marienka, ktorí žijú so svojimi rodičmi. Sú veľmi chudobní a nemajú čo jesť, macocha teda ich otca presvedčí, aby sa dvoch hladných krkov navyše zbavil. Janka a Marienku otec vyláka do lesa, kde ich opustí. Hoci sa Janko snaží označiť si cestu z lesa kúskami chleba, táto taktika mu nevyjde, keďže chlieb vyzobú vtáci.

Súrodenci tak ostávajú úplne sami v temnom lese. Zdá sa, že tu zahynú, ale napokon sa Janko vyšvihne na strom, aby zistil, či niekde nie je nejaká chatrč. Uvidí, že v blízkosti sa naozaj nachádza chalúpka, v ktorej sa svieti. Keď k nej dorazia, zistia, že je celá z perníka, čokolády a rôznych iných sladkostí.

Janko a Marienka sa nenechajú dvakrát prosiť a na chalúpke začnú hodovať. Lenže práve vtedy z domu vyjde ohavná čarodejnica, ktorá obom deťom sľúbi dostatok jedla a odpočinku. V skutočnosti ale Janka uväzní v klietke, aby stučnel a ona ho mohla zjesť. Marienka zatiaľ musí pracovať ako slúžka.

Profimedia

Vďaka prefíkanosti sa Jankovi podarí čarodejnicu presvedčiť, že je stále len kosť a koža. Urobí to tak, že jej namiesto prsta, ktorým chce čarodejnica skúsiť, ako stučnel, podstrčí kúsok kosti. Napokon ale bosorka stratí trpezlivosť a rozhodne sa Janka a Marienku zjesť. Súrodencom prikáže, nech sa naklonia k peci, aby zistili, či sa už oheň rozhorel.

Marienka sa zahrá na hlúpu s tým, že nevie, ako sa to robí. Keď jej to čarodejnica predvedie, Marienka ju hodí do pece, kde zaživa zhorí. V niektorých verziách núti čarodejnica Janka a Marienku sadnúť si na veľkú lopatu. Oni ale tvrdia, že nevedia, ako na to. Čarodejnica sa teda sama posadí na lopatu a následne je vhodená do plameňov.

Marienka oslobodí Janka a obaja v dome objavia dobre ukryté zlato a rôzne iné vzácne poklady. Vrátia sa s nimi domov, kde ich výčitkami zmorený otec radostne privíta. Niektoré verzie hovoria, že macocha, ktorá otca presvedčila, aby sa detí zbavil, zomrela. Súrodenci tak už nie sú v nebezpečenstve a navyše sa vrátili s veľkým bohatstvom. A žili šťastne, až kým nezomreli.

Profimedia

Hladomor a zúfalstvo

Toľko klasický príbeh, s ktorým sa určite v detstve stretlo mnoho z nás. Napokon, rozprávka sa dočkala aj viacerých filmových adaptácií. Rozprávky ale majú tú zaujímavú vlastnosť, že často vychádzajú z reálnych udalostí. Samozrejme tým nemyslíme nutne to, že by Janko a Marienka existovali ako historické osoby, ale skôr to, akú spoločenskú klímu tento príbeh odráža.

A v prípade Janka a Marienky ide o skutočne brutálne a krvavé skutočnosti. Podľa odborníkov a literárnych historikov má totiž rozprávka bratov Grimmovcov korene v temnom stredoveku, pravdepodobne vznikla niekedy v rokoch 1250 až 1500. A to rozhodne nebolo obdobie, v ktorom by si chcel žiť.

Profimedia

V rokoch 1314 až 1322 totiž Európu zasiahol obrovský hladomor, ktorý ukončil dovtedajšie obdobie prosperity. Pravdepodobne bol spôsobený sopečnou činnosťou v juhovýchodnej Ázii a na Novom Zélande. Kvôli nej došlo k výrazným zmenám klímy, čo malo za následok masívny úhyn pestovaných plodín na poliach. Medzi dobytkom sa tiež rozšírili nákazlivé choroby, kvôli ktorým mnoho hospodárskych zvierat umieralo ako na bežiacom páse. Ľudia boli zúfalí, pretože stratili všetky možnosti obživy.

Kanibalizmus a vraždy

Vládol chaos, prekvitali násilné činy, ľudia masovo umierali. Podľa odhadov počas Veľkého hladomoru zahynulo až 25 % obyvateľov európskych miest. Ľudia robili všetko, aby sa zachránili. Obyvatelia boli nútení jesť trávu, semená rastlín, hlinu a vlastne čokoľvek, čo ich mohlo nejako zasýtiť.

Lenže keď tieto metódy zlyhali, prišli na rad oveľa brutálnejšie metódy. Hlad človeka dokáže vybičovať k činom, o ktorých by sme radšej nevedeli. Nebolo žiadnou výnimkou, že rodiny sa zbavili svojich detí a zavliekli ich do lesa, nech tam zomrú. Tento fakt sa presne odtlačil aj v rozprávke O perníkovej chalúpke. Rodičia si jednoducho nemohli dovoliť živiť ďalších členov rodiny, pretože mali čo robiť, aby uživili seba.

Profimedia

Ak sa v nejakej rodine narodilo ďalšie dieťa, často ho rodinní príslušníci zabili, pretože vedeli, že nemajú najmenšiu šancu ho uživiť. Vraždou to ale neskončilo, novonarodené deti totiž požierali ich vlastné matky. Jedlo bolo odopierané starším členom rodiny, pretože prednosť dostali mladí, ktorí mali väčšiu šancu na prežitie. To znamenalo, že mnoho starých ľudí zomrelo na mučivé vyhladovanie. Niektorí si ale tento osud zvolili sami, aby dali možnosť žiť mladým generáciám.

A ako sme naznačili aj vyššie, dochádzalo aj ku kanibalizmu. Niektorí tieto tvrdenia považovali za povery, ale historici sa zhodujú, že k týmto desivým skutkom aspoň niekde určite došlo. Rodičia svoje deti zabili, aby mohli zjesť ich mäso a prežiť. Zašlo to však oveľa ďalej. Zúfalí obyvatelia vykopávali mŕtvoly na cintorínoch, ktorých rozkladajúce sa mäso jedli. Išlo o neuveriteľne temnú dobu, ktorá sa ťahala niekoľko rokov a ako-tak sa ju podarilo zvrátiť až v roku 1322.

Profimedia

Ďalšie verzie

Bolo to však práve toto obdobie, z ktorého podhubia vznikla rozprávka O perníkovej chalúpke. Nenájdeme ju ale len u bratov Grimmovcov (hoci ich verzia je zrejme najznámejšia), ale aj v diele zberateľa rozprávok Giambattistu Basila, kde vyšla pod názvom Nennillo a Nennella. Podobný príbeh sa objavuje aj v diele rozprávkara Charlesa Perraulta, ktoré nesie názov O palčekovi. Aj v ňom otec odvedie svoje deti (tentokrát dvoch bratov) do lesov, v tomto prípade v ňom ale nevystupuje čarodejnica, ale kanibalský obor.

Ten sa bratov chystá zožrať, ale tí mu prejdú cez rozum a obor namiesto nich zavraždí svoje dcéry. Bratia mu utečú, ale obor ich vďaka svojim magickým sedemmíľovým čižmám dostihne. Skryjú sa pred ním do jaskyne, kde sa obor natiahne, aby si pospal. Bratia mu následne ukradnú magické čižmy a s ich pomocou sa vrátia domov.

Profimedia

Poznáme aj rumunský variant tejto rozprávky, ktorý je snáď zo všetkých najbrutálnejší. Nazýva sa Malý chlapec a zlá macocha a rozpráva príbeh o bratovi a sestre, ktorých rodičia zanechajú v lese. V tomto bode sa však rozprávka od Grimmovcov, Perraulta či Basilu odlišuje.

Deťom sa totiž podarí dostať domov, avšak zlá macocha chlapca zavraždí a dcére prikáže, aby z jeho mŕtvoly pripravila jedlo na honosnú večeru. To sa aj stane, hoci sestra bratovo srdce ukryje do starého stromu. Keď mäso svojho brata celá rodina zje, sestra do stromu uloží aj jeho kosti. To má za následok, že sa z neho vyliahne kukučka, ktorá prezradí macochine zločiny a napokon ju zabije. Iste uznáš, že za takýto príbeh by sa nehanbil ani ten najtemnejší filmový horor.

Rozprávka vo svete filmu a literatúry

Ako sme napísali vyššie, rozprávka O perníkovej chalúpke bola viackrát sfilmovaná. Spomenúť môžeme hororovú verziu Marienka a Janko: Les hrôzy od Oza Perkinsa či akčnú fantasy Janíčko a Marienka: Lovci čarodejníc. Príbeh sa dostal aj na divadelné dosky, inšpiroval tiež viacero spisovateľov a básnikov, ktorí na ňom vystavali svoje diela. Patria sem autori ako Robert Coover, Anne Sexton či Emma Donoghue.

Reagujte!
Grr Grr
1
Grr
Fuuj Fuuj
11
Fuuj
Fňuk Fňuk
10
Fňuk
Jeej Jeej
0
Jeej
Uups Uups
1
Uups
Haha Haha
1
Haha
Woow Woow
35
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
Fázy vo vzťahu, po odhalení ktorých už niet cesty späť


Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME