Život bez slobody
Niekto si možno povie – prečo Pavlovich neodišla? Odpovedať by sa dalo protiotázkou – kam? Scarlett nemala vlastnú nehnuteľnosť, nemala prácu a so svojou rodinou nevychádzala. Na Gaimana a Palmer bola jednoducho existenčne odkázaná.
Je to takmer ukážkový príklad ideálnej koristi pre násilníka. Manipulátori majú schopnosť postarať sa o to, aby bola od nich obeť závislá a získali nad ňou úplnú moc. Je to situácia frustrujúco bežná a možno aj na tvojej ulici žije žena so svojím manželom-tyranom, ktorého však nemá možnosť opustiť. Mnoho obetí ani nedokáže vyhodnotiť, že sú cieľom zneužívania.
Opatrovateľke sa Gaimana podarilo opustiť až po tom, čo sa zdôverila matke jej syna. Tá sa nezdala byť prekvapená a povedala, že s podobnou sťažnosťou za ňou prišlo už štrnásť (14) žien! Palmer zariadila presťahovanie Pavlovich k jej kamarátke a zároveň Gaimana dotlačila vyhľadať odbornú pomoc.
Amanda Palmer sa však nedá považovať za hrdinku tohto príbehu. O predátorskom správaní svojho exmanžela zjavne dlhodobo vedela a nič s tým nerobila. Napriek verejnému imidžu feministky výpoveďou nepodporila opatrovateľkino podanie na polícii.
Prečo to robil?
Sexuálne násilie často nevychádza z nedostatku sexuálnych príležitosti, ale z túžby agresora po moci. To je zrejme aj Gaimanov prípad. Svetoznámy spisovateľ sa nikdy nemusel obávať nedostatku ženskej pozornosti, práve naopak. Hlavne v 90. rokoch, ktoré sa dajú považovať za obdobie vrcholu jeho popularity, sa na neho na rôznych podujatiach oddané fanúšičky doslova vrhali.
Článok na Vulture príčinu Gaimanovho ohavného konania hľadá v jeho ranom detstve. O chlapčenských rokoch autor nerád hovoril, a to aj najbližším ľuďom. Gaiman detstvo strávil v komunite scientológov, kde jeho rodičia zastávali významné pozície. V tejto komunite sa dbalo na prísnu disciplínu a poslušnosť a na dosiahnutie tohto cieľa sa používali tvrdé tresty.
Tí, čo porušili pravidlá, boli zatváraní na samotke či topení v studenej vode. Zakladateľ scientológie L. Ron Hubbard bol presvedčený, že „deti sú dospelí ľudia v malých telách“, a preto sa ani mládež nedočkala miernejšieho zaobchádzania. Dá sa predpokladať, že takéto prostredie zanechalo Gaimana hlboko traumatizovaného.
To ho však nijako neospravedlňuje. Človek s jeho minulosťou by mal vyhľadať odbornú pomoc a snažiť sa svoje rany zahojiť, nie spôsobovať rany druhým ľuďom…
