Predstav si, že si otvoríš kalendár na budúci mesiac. Čo sa v ňom nachádza? Nájdeš v ňom pracovné povinnosti, návštevu zubára a termín zaplatenia účtov. Je tam však aj niečo, na čo sa úprimne tešíš? Táto otázka možno neznie ako rada od lekára, no pre Shigeakiho Hinoharu malo zmysel premýšľať o zdraví aj takto.
Tento legendárny japonský lekár sa dožil 105 rokov a ešte vo vysokom veku pracoval, plánoval a zaujímal sa o svet okolo seba. Niet divu, že jeho názory na starnutie priťahujú pozornosť. Hinoharov život však nie je experiment, z ktorého možno vyčítať presný recept na dlhovekosť. Nikto nevie určiť, koľko rokov mu pridala konkrétna prechádzka, jedlo či pracovný projekt.
Web Dobré noviny informoval o radách, ktoré Hinohara dal ľuďom, ktorí chcú žiť veľmi dlho. Dotýkajú sa pohybu, stravy, práce, pomoci druhým, umenia aj radosti. Niektoré sú podnetné, pri iných sa oplatí zastaviť a oddeliť osobnú skúsenosť jedného človeka od všeobecných odporúčaní.
Schody namiesto výťahu a nezvyčajné raňajky
Keď Shigeaki Hinohara hovoril o pohybe, uvádzal vlastný príklad. Chodil po schodoch, neraz bral dva schody naraz a svoje veci si nosil sám. Tak vyzeralo jeho cvičenie počas pracovného dňa. V rozhovore pre The Japan Times opisoval schody ako spôsob, ktorým dával svalom zabrať.
Jeho jedálniček bol ešte osobitejší. Na raňajky si podľa toho istého rozhovoru dával kávu, pohár mlieka a pomarančový džús s lyžicou olivového oleja. Na obed mu niekedy stačilo mlieko s niekoľkými sušienkami, a keď bol ponorený do práce, obed aj vynechal. Večer jedával zeleninu, trochu ryby a ryžu. Približne dvakrát do týždňa si doprial aj menšiu porciu chudého mäsa.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom okneDokter berusia 105 tahun asal Jepang bernama dr. Shigeaki Hinohara, mengungkapkan bahwa ternyata bukan usia yang membunuh tubuh anda, tetapi cara anda menjalani hidup setiap hari 🧵 https://t.co/FWzg1fMEMU
— Nakes Puskesmas (@NakesPuskesmas) September 15, 2026
Takýto opis je zaujímavým nahliadnutím do jeho života, nie jedálnym lístkom na napodobňovanie. Najmä vynechávanie obeda sa nedá odporučiť každému len preto, že to robil človek, ktorý žil dlho. Rovnako nemusíš skúšať chodiť po dvoch schodoch, aby mala chôdza zmysel. WHO odporúča dospelým 150 až 300 minút pohybu strednej intenzity týždenne, no spôsob, akým sa k nemu dostaneš, môže vyzerať úplne inak než Hinoharov.
Diár si zapĺňal aj vo vysokom veku
Hinohara v práci pokračoval v čase, keď už mnohí jeho rovesníci dávno odpočívali. Viedol nemocničné aktivity, písal a prednášal. Na jeho prístupe zaujme, že sa stále zaoberal tým, čo bude robiť ďalej. V kalendári mal miesto pre pacientov aj budúce prednášky.
Lekár hovoril aj o tom, čo môže človek odovzdať druhým. Po desaťročiach praxe mal skúsenosti, o ktoré sa delil pri prednáškach a v knihách. Pomoc pritom nemusí mať podobu verejného vystúpenia. Môžeš niekoho niečo naučiť, vypočuť ho alebo si naňho pravidelne nájsť čas. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že osamelosť a sociálna izolácia súvisia s fyzickým aj duševným zdravím.
V nemocnici myslel aj na hudbu a zvieratá
Hinoharove predstavy o starostlivosti nekončili pri vyšetrení a predpísanom lieku. V tokijskej nemocnici St. Luke’s, s ktorou bol spätý veľkú časť svojho života, mali podľa jeho rozprávania miesto aj hudba, výtvarné aktivity a kontakt so zvieratami. Záležalo mu na tom, ako pacienti prežívajú čas strávený v nemocnici.
Aj jeho výrok, že lekári nedokážu vyliečiť každú chorobu, treba čítať v tomto kontexte. Neznamená odmietať liečbu. Pripomína, že pacient môže so svojím lekárom hovoriť aj o bolesti, obavách a o tom, čo od liečby očakáva. Rozhodnutie potom nestojí iba na výsledku vyšetrenia, ale aj na potrebách konkrétneho človeka.
