Lekári a vedci vybrali najväčšie hrozby pre ľudstvo. Tieto dve veci nás môžu do konca storočia úplne vyhubiť

Pomenovali aj ďalšie, s ktorými sa ľudstvo nedokáže už dlhodobo popasovať.


Pandémia svetu ukázala, ako rýchlo sa môže bežný život zmeniť na krízový režim. Odvtedy akoby sa svet nevedel spamätať a jedna kríza sa preklápa cez druhú. Nové hodnotenie publikované v časopise The Lancet však upozorňuje, že budúcnosť ľudstva nezávisí iba od ďalšieho vírusu. Ľudstvo čelí viacerým nebezpečenstvám súčasne a niektoré môžu mať následky ďaleko presahujúce nemocnice.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Na hodnotenie upozornil web ScienceAlert, pričom medzinárodná komisia v projekte preskúmala stovky možných hrozieb a vybrala 17 zásadných rizík pre obdobie rokov 2025 až 2100. Vychádzala z historických údajov aj analýz pokrývajúcich 204 krajín a území. Pozornosť sústredila na problémy, pri ktorých môžu rozhodnutia štátov, investície a inovácie ovplyvniť výsledok.

Dve hrozby vyčlenila do mimoriadnej kategórie: zneužitie umelej inteligencie a jadrový konflikt sprevádzaný jadrovým hladomorom. Podľa autorov majú potenciál viesť až k vyhynutiu ľudstva. Ich pravdepodobnosť považujú za nízku, rozsah možných následkov však za natoľko závažný, že si vyžadujú osobitnú pozornosť.

Nejde o predpoveď, že ľudstvo do konca storočia nevyhnutne zanikne. Autori porovnávajú možné scenáre a skúmajú, akým stratám zdravia by sa dalo predísť. Pri udalostiach s obmedzenými historickými údajmi navyše využívajú odborné úsudky, preto sú tieto odhady spojené s väčšou neistotou.

Nebezpečenstvo nemusí prísť iba z bojiska

Pri umelej inteligencii správa upozorňuje aj na jej využitie pri vytváraní nových biologických zbraní. Jadrová vojna zase predstavuje hrozbu nielen prostredníctvom bezprostredných výbuchov. Do hodnotenia vstupujú aj následky, ktoré by mohli vyvolať rozsiahly hladomor.

Zvyšných pätnásť rizík zahŕňa známe zdravotné problémy aj spoločenské podmienky. Patria medzi ne znečistenie ovzdušia, odolnosť mikróbov voči liekom, podvýživa detí, klimatická zmena, vojny, fajčenie, vysoká konzumácia alkoholu či vysoký krvný tlak. Nechýbajú obezita, problémy duševného zdravia, nerovnosť príjmov ani nedostatočné vzdelanie.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
Shutterstock

Rozsah následkov vedci vyjadrujú pomocou ukazovateľa DALY, ktorý zachytáva roky života stratené pre predčasné úmrtie alebo zhoršené zdravie. Jeden DALY zodpovedá jednému stratenému roku zdravého života. Umožňuje tak porovnávať problémy, ktoré zabíjajú rýchlo, s tými, ktoré človeka obmedzujú celé desaťročia.

Obezita a nerovnosť majú obrovskú váhu

Najväčší priestor na odvrátenie zdravotných strát vyšiel pri obezite a súvisiacich rizikách vrátane nevhodnej stravy a nedostatku pohybu. Rozdiel medzi priaznivým a nepriaznivým scenárom predstavuje približne 23,1 miliardy rokov zdravého života. Tento údaj opisuje súhrnný globálny dopad počas desaťročí, nie počet obetí.

apokalypsa koniec sveta kyslík štúdia armagedon

Mohlo by ťa zaujímať:

Vedci odhadli, kedy Zem prestane byť vhodná pre život, ako ho poznáme. Osudový zlom môže prísť skôr, než sa čakalo

Správa zároveň pripomína význam vzdelania a ekonomických podmienok. Zdravotnú budúcnosť preto nemožno zúžiť na individuálne rozhodnutia pri jedálenskom stole. Riziká sa navzájom prepájajú a ich riešenie si vyžaduje spoluprácu zdravotníctva, hospodárstva, bezpečnosti aj ďalších oblastí. Jedna izolovaná reforma celý problém nevyrieši.

Baktérie už dnes komplikujú liečbu

Ďalšou hrozbou je antimikrobiálna rezistencia, pri ktorej mikroorganizmy prestávajú reagovať na lieky. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že v roku 2023 bola vo svete odolná voči antibiotikám približne každá šiesta laboratórne potvrdená bakteriálna infekcia. Ide teda o existujúci problém, nie vzdialenú hypotézu.

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Rezistencia sťažuje liečbu infekcií a zvyšuje riziko komplikácií pri operáciách. Jej šírenie podporuje nesprávne a nadmerné používanie antibiotík, ale aj nedostatočná hygiena, prevencia infekcií a obmedzený prístup k diagnostike. WHO upozorňuje tiež na nedostatok nových liekov, ktoré by mohli nahradiť tie strácajúce účinnosť.

Komisia odporúča posilniť pripravenosť zdravotných systémov, investovať do prelomových inovácií a priebežne sledovať vznikajúce riziká. Nejde len o reakciu na katastrofu po jej vypuknutí – dôležité je zlepšovať prevenciu a schopnosť konať včas. Zmyslom hodnotenia je ukázať, kde dnešné rozhodnutia môžu zachrániť najviac zdravia budúcim generáciám.

  1. Máš nádej pre ľudstvo?

    1. Áno
    2. Nie
    0 hlas(y/ov)
    Share Your Result

Tagy:
Sledujte nás na Google Správy
Nenechajte si ujsť žiadne dôležité novinky.
☆ Sledovať
Po otvorení kliknite na hviezdičku ★ Sledovať
REKLAMA
Šimon Patkoš
Odborný redaktor pre oblasť kinematografie a histórie. Svoje teoretické vedomosti získal počas štúdia filmovej scenáristiky a dramaturgie na vysokej škole, vďaka čomu prináša odborne podložené filmové analýzy. V redakcii sa okrem popkultúry analyticky venuje aj spracovávaniu historických a true-crime príbehov, ktoré si vyžadujú detailný rešerš.
Najčítanejšie
Podobné
REKLAMA