Hoci je tomu ťažké uveriť, pacienti, ktorí sa s obľubou „samodiagnostikujú“ za pomoci uja Googla, ani zďaleka nie sú tí najhorší. Okrem nich sú tu totiž ešte tí, ktorí veľa múdrosti teda nepobrali. Respektíve žiadnu. O historky s týmito (nie veľmi inteligentnými) pacientmi sa podelili lekári z celého sveta na Reddite, a my sme vám z nich vybrali tie najbizarnejšie.

1. Počas prvého roku, čo môj manžel pracoval v nemocnici, mu narkomanka priniesla svojho syna. Toho malého chlapčeka tam u nich doslova žrali potkany. Bol na pokraji smrti, na tele mal niekoľko vážnych zapálených rán, a čo bolo najhoršie – žiadne genitálie. Zjedli mu ich potkany. Jeho matka v tom nevidela žiaden problém, len sa pokojne opýtala: „To mu dorastie, nie?“

2. Mal som pacientku na pôrodnej sále, ktorá v tom momente rodila, a aj napriek tomu sa ma snažila presvedčiť o tom, že ona vlastne vôbec nie je tehotná. Poslednú menštruáciu vraj mala asi desať mesiacov dozadu, ale ona si myslela, že už prešla menopauzou. Mala 25 rokov.

3. Chlapík sa s kamarátmi stavil o desať eur, že nezje slimáka rovno zo zeme. Samozrejme, že to urobil. Prišlo mu zle, štyri dni odkladal návštevu lekára, lebo si myslel, že to prejde. Do nemocnice ho museli dopraviť na vozíku, lebo bol vďaka infekcii paralyzovaný od pása dole.

4. Ošetrovala som jedného menšieho chlapca. Za svoj život už absolvoval niekoľko operácií čriev, následkom ktorých ostali takmer úplne nefunkčné. Nemohol normálne jesť ani vylučovať – živiny prijímal pomocou trubice zavedenej rovno do žalúdka a vylučoval cez vývod.

Ako si určite viete predstaviť, pre jeho telo bolo nesmierne náročné dostať do seba a udržať nejaké živiny. Raz s ním jeho mama pribehla na pohotovosť, lebo obsah jeho vývodového sáčku bol „príliš riedky“. Ten chlapček držal v jednej ruke detskú fľašku plnú koly, v druhej balíček čipsov. No bodaj by nie…

5. Nerád ohováram svojich pacientov, ale tento konkrétny je naozaj extrém. Nazvime ho Aristoteles. Aristoteles je 35-ročný, veľmi dôležitý právnik. Aristoteles trpí nedostatkom G6PD, čo sa v jeho prípade prejavuje miernou hemolýzou po konzumácii určitých potravín. Jednou z týchto potravín sú bôby.

Každý jeden rok ide Aristoteles na svoje narodeniny do svojej obľúbenej gréckej reštaurácie, v ktorej si dá svoje obľúbené jedlo – gigandes plaki. To jedlo sú v podstate samé bôby. Každý jeden rok má Aristoteles deň po svojich narodeninách miernu hemolýzu a veľmi tmavý moč. Každý jeden rok Aristoteles s panikou nabehne k nám na oddelenie, urgentne zháňa gastroenterológa a prosí všetkých pacientov, či by ich mohol predbehnúť.

Lebo on zomiera. Zlyháva mu pečeň. Lebo ma tmavý moč. A každý jeden rok sa Aristoteles dostane ku mne do ambulancie, ja mu poviem, že je to spôsobené tými bôbmi, a on sa každý jeden rok nahnevane zaprisahá, že ich už nikdy nebude jesť. A naozaj ich neje – teda až dokiaľ nemá narodeniny.

6. Mala som pacientku, ktorá k nám prišla s vážnou infekciou a kompletne zahnisanou intímnou oblasťou. Tá žena si tam dole napchala niekoľko kelových listov a nechala to pôsobiť solídny týždeň, pretože si myslela, že to vyvolá potrat.

7. Pravidelne za mnou chodil pacient s IKD (implantovateľný kardioverter-defibrilátor). Pre tých, ktorí netušia, čo to je, tak je to vlastne malá šikovná mašinka, ktorá uštedrí srdcu elektrický šok, keď začne biť v nepravidelnom rytme. Chlapík sa sťažoval, že mu prístroj vkuse dáva šoky a je to neúnosné.

Bral kokaín. Snažil som sa mu vysvetliť, že po užití tejto drogy začne srdce biť ako splašené, a prístroj teda robí, čo má – snaží sa ho spacifikovať. Márne. Chlapík fetovať neprestal a stále sa ku mne vracal s tým, že je ten prístroj asi pokazený.

8. Na pohotovosti sme prijali ženu s veľkými bolesťami vo vaginálnej oblasti. Pacientka informovala sestričku, že veľmi chcela jedno z tých antikoncepčných teliesok, no, bohužiaľ, si niečo také nemohla dovoliť. Tak urobila druhú najúčinnejšiu vec, ktorá zabráni žene otehotnieť – naniesla si dovnútra sekundové lepidlo.

9. Je to hlúpe, ale zároveň aj veľmi smutné. Jeden z mojich onkologických pacientov má nádor na pľúcach. A on skutočne verí, že ten chlorofylový nápoj, čo mu žena každý deň pripravuje, mu pomôže dýchať. Vraj vďaka nemu začne fotosyntetizovať, vyrobí si vlastný kyslík a ten bude pre jeho telo ľahšie „vstrebateľný“ ako ten zvonku.

10. Prišla k nám žena tesne po pôrode a tvrdila, že má problémy s dojčením. Objednali sme ju teda k špecialistovi na kliniku, odkiaľ nám o niekoľko dní prišiel mail, že tam bola a všetko je v poriadku. Vec sme považovali za vybavenú. O rok neskôr sa v našej ambulancii objavila znova na kontrolu a bola morbídne obézna.

Musela pribrať najmenej päťdesiat kíl, ak nie viac, a táto prebytočná hmotnosť jej spôsobovala zdravotné ťažkosti. Ona si to však nechcela pripustiť a bola skalopevne presvedčená, že je to len popôrodnými hormónmi a všetko sa časom vráti do normálu. Spýtala som sa jej, či ešte dojčí, a ona súhlasne prikývla.

Na otázku, z čoho čerpá extra kalórie potrebné na kojenie, mi odpovedala, že jej na klinike poradili jesť dve misky ovsených vločiek denne. Napadlo mi, že asi z toho tak pribrala. Keď okrem normálnych jedál jedla ešte dve misky ovsených vločiek s nejakým ovocím, sirupom a tak… no ona trvala na tom, že sú to obyčajné suché ovsené vločky.

Nezdalo sa mi to. Keď ju lekár zavolal dovnútra (ja som sestrička), rýchlo som ho odchytila a zosumarizovala, čo sa deje. Povedal, že sa na to opýta. Keď sa opäť otvorili dvere, kyprá pacientka z nich vybehla nahnevaná a očividne ponížená. Lekár na mňa len zúfalo pozrel a povedal: „Ty si sa jej asi neopýtala na značku tých ovsených vločiek, však?“

V skratke, vysvitlo, že tá žena žrala rok dve plné misky sušienok z ovsených vločiek. Na obale písali, že neobsahujú žiadnu dodatočnú príchuť, a ona si myslela, že to je vlastne to isté ako čisté ovsené vločky… len v tvare sušienky.

11. Som sestrička. Kým sme vysvetľovali manželke nášho pacienta, ako mu má zavádzať katéter, prezradila nám, že aj ona bola kedysi sestrička. Ľahšie by sa tomu verilo, keby sa nás o pár sekúnd neskôr neopýtala, z ktorej diery „tam dole“ ide moč a z ktorej ejakulát.

12. Denne k nám do nemocnice prídu desiatky pacientov, ktorí na jednej strane tvrdia, že sú chorí, no na druhej strane nechcú, aby sme im robili testy alebo predpísali lieky. Lebo to je zbytočná chémia. Čo konkrétne od nás tí ľudia očakávajú? Že okolo nich začneme v havajských košeliach nacvičovať rituálne tanečky a tým zázračne vyliečime ich diagnózu?

13. Moja mama je lekárka. Spomínam si, ako mi hovorila o pacientovi, ktorý celý vydesený nabehol do ambulancie a sťažoval sa, že má hrčku na zápästí. Myslel si, že je to nádor, že asi zomrie na rakovinu. Bol veľmi šokovaný, keď zistil, že tá vec sa volá kĺb a že to má úplne každý.

14. „Spadol som na to.“ Nechcem spochybňovať dôveryhodnosť jeho výroku, ale nikto len tak nepadne análnym otvorom rovno na tubu osviežovača do záchoda. A už vôbec nie, ak je na tej tube natiahnutý kondóm.

15. Mal som pacienta, muža, ktorý bral antikoncepčné tabletky namiesto svojej ženy, lebo „ona si nikdy nepamätá, kedy to má brať“. Nuž, treba podotknúť, že tabletky mali stopercentnú účinnosť. Chlapík nikdy neotehotnel.

Zdroj: jghuskie55 / Reddit