Práca lekára nie je len o zachraňovaní životov – má aj poriadne temnú stránku. Presne tú ti odhalia tieto príspevky z Redditu. Zdravotnícki pracovníci v nich odhalili mrazivé zákutia, ktoré bývajú pred pacientmi dobre skryté. To sa však teraz zmení.
1. Občas zosnulého pacienta posadíme na vozík, na hlavu mu dáme kyslíkovú masku a tak ho prevezieme cez chodbu. Ostatní pacienti si myslia, že len spí, takže nikto zbytočne nepanikári.
2. Som chirurg. Je úplne bežné, že počas operácie na sále počúvame hudbu. Väčšina ľudí sa tvári veľmi prekvapene, keď to spomeniem.
3. V nemocnici, v ktorej pracujem, sa pomerne často stretávam s takými veľkými štvorcovými poklopmi. Spočiatku som si myslela, že sú to tácky na jedlo alebo boxy na nemocničné vybavenie, keďže ich pracovníci bežne tlačia cez chodby plné pacientov.
Nie sú. Zistila som, že ide o poklopy na posteľ. Keď pacienta, ktorý zomrel na lôžku, prevážajú do márnice, takto ho prikryjú. Nikto naokolo vďaka tomu netuší, že práve okolo neho prevážajú mŕtve telo.
4. Sanitka nie je priama vstupenka rovno do pohotovostnej ambulancie. Či prídete po vlastných, alebo na sanitke, stále musíte prejsť cez príjem, kde posúdia váš stav. Ak nie je dostatočne urgentný, pošlú vás pekne na koniec radu.
5. Keď prídete na pohotovosť a na príjme poviete, že je váš problém „súkromný“, všetkým nám je jasné, že to má niečo s genitáliami alebo análnym otvorom.
6. Nosím pacientom jedlo a vždy presne viem, keď sa začnú poberať na onen svet. Niekedy prestanú byť hladní, inokedy to nie je o hlade, len už sa skrátka nie sú schopní najesť. Mal som pacienta, ktorý tri dni po sebe nič nezjedol. Posledný raz, keď som mu doručil jedlo, na mňa žmurkol a usmial sa. Na druhý deň bola jeho izba prázdna.
Je náročné sledovať, ako sa to deje v reálnom čase. Som dospelý muž, ktorý nemá vo zvyku plakať, no keď už niekoľký deň po sebe vymieňam plnú tácku za druhú a viem, že aj táto ostane nedotknutá, tak sa neubránim slzám.
7. Privolali ma k pacientke, no keď som vošiel na izbu, posteľ bola prázdna. Akurát som bol na odchode, že sa opýtam sestričiek, keď sa zrazu nado mnou ozval akýsi šuchot. Pozrel som sa hore a skoro som sa posr*l. Spomedzi stropných kaziet na mňa hľadel pár posadnuto vyzerajúcich očí.
Bola to pacientka, ktorá čakala, kým sa uvoľní posteľ na psychiatrii, a nazdávala sa, že sa pred tými „zlými ľuďmi, čo ju chcú otráviť“, ukryje na strope. Respektíve v ňom. Nespomínam si na deň, keď by mi pacient naháňal väčší strach. Najhoršie na tom bolo, že som musel prejsť rovno popod ňu, aby som mohol zalarmovať ochranku.
8. Tvojou prácou na JIS-ke je udržiavať pri živote mŕtvoly. Dostatočne dlho na to, aby sa s nimi príbuzní stihli prísť rozlúčiť. „Pán Boh na ňu ešte nie je pripravený!“ povedala raz jedna pani a ja som mala sto chutí odpovedať: „Pani zlatá, Boh bol na ňu pripravený už dve hodiny dozadu, len sa nám to podarilo odsunúť.“
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
