Niektorí pacienti si myslia, že lekári sú kompletní idioti. Aj napriek tomu, že strávili roky štúdiom, robením atestácie a denne od nich závisí niekoľko ľudských životov, sú natoľko hlúpi, že nikdy nezistia, či pacient klame alebo nie. Myslia si, že keď sa budú riadiť heslom zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať, tak sa im to napokon prepečie. A presne o takýchto pacientoch rozprávali lekári na Reddite.
1. Mala som tehotnú pacientku, ktorá tvrdila, že je panna. Myslela si, že otehotnela vo vírivke po tom, čo v nej mali jej rodičia sex. Bola z toho úplne mimo a bola si na sto percent istá, že je tehotná so svojím otcom…
2. Nie som lekár, ale sestrička. Raz k nám prišiel pacient so špáradlom na zuby zapichnutým v penise. Odmietal nám povedať, ako sa tam naozaj dostalo. Trval na tom, že si len vyberal jedlo spomedzi zubov, spadlo mu a zrazu bum – skončilo zapichnuté rovno v jeho pýche.
3. Vyšetroval som pacienta s bolesťou v hrudi. Myslel si, že mal infarkt. Vyzeral všelijako, tak som mu okrem iného dal spraviť testy aj na drogy, a ako som predpokladal, bol pozitívny na kokaín. Oznámil som pacientovi, že infarkt určite neprekonal, a že jeho bolesť v hrudi je pravdepodobne spôsobená užívaním kokaínu.
Ostal zhrozený. Vyplašene sa na mňa pozrel a roztraseným hlasom predniesol. „Tak to nie je, kamoško. Ja som len bol na jednej párty, kde mali týpci na stole lajny, a keď som tadiaľ prechádzal, akurát niekto zapol ventilátor. Ten prach odnieslo rovno ku mne a ja som ho omylom vdýchol, preto bol test pozitívny!“ Jasné. Celkom uveriteľný príbeh.
4. K nám na pohotovosť prišiel otecko s 3-ročným chlapčekom, ktorého už vyše troch mesiacov trápili silné bolesti brucha. Údajne sa stále stupňovali, tak prišli sem. Spýtala som sa otca všetky tie rutinné otázky: „Zápcha? Hnačka? Niečo divné v stolici, napríklad krv?“ Samozrejme, otec všetko poprel, tak sme sa presunuli na testy.
Ultrazvuk, krvné testy, RTG… všetko vyšlo negatívne, no chlapček sa nám zvíjal v ambulancii od bolesti. Nemali sme reálny dôkaz, na základe ktorého sme si ho mohli nechať dlhšie, keďže bol podľa testov zdravý, no nedalo nám to. Chceli sme ho ešte chvíľu pozorovať, tak sme ho nechali, nech sa pri nás naje. Dal si sendvič, džús a sušienky, bolesť na chvíľu ustala a my sme ho poslali domov.
Medzi dverami sa jeho otec otočil, pozrel sa mi do očí a zahlásil: „Mimochodom, viete… posledné tri mesiace mal v hovienkach dosť červov.“ Červy. ČERVY. Chlapec tu s nami sedel šesť hodín a jeho otec nebol schopný povedať, že má malý v stolici červy?! To mu pri otázke, či v nej má niečo divné, nenapadlo, že červy asi divné sú?! Bez jediného slova som sa otočila na päte a odišla preč (kolegyňa im, samozrejme, predpísala lieky).
5. Môj lektor mi raz hovoril príhodu z čias, keď robil na pohotovosti. Ošetroval muža, ktorý mal v zadku zaseknutý zaváraninový pohár a, pochopiteľne, nebol veľmi výrečný, čo sa týkalo toho, ako sa tam dostal. Brali ho na chirurgiu, keďže nebolo možné pohár vybrať bez toho, aby sa rozbil.
Počas prevozu prišli výsledky jeho testov – mal abnormálne vysoký cukor. Akože naozaj veľmi vysoký. Muž sa tváril, že o tom nič nevie, no keď mu povedali, že budú musieť operáciu kvôli jeho stavu presunúť, napokon sa predsa len priznal. Ten zaváraninový pohár bol od medu a konečník ho rýchlo absorboval.
6. Som detská zubárka, čo nie je práve ten typ lekára, ktorého by ste tu čakali, no predsa. Keď uspávam dieťa, musí mať prázdny žalúdok, a preto sa vždy uisťujem, či osem hodín pred zákrokom nejedlo ani nepilo. Ich rodičia vždy zapierajú. „Nie, nič nejedol už odvčera.“ prípadne „Bol to predsa len jeden hryz.“
Darmo im vysvetľujem, že ak sa povracia, môže sa začať dusiť a zomrieť… neberú to vážne. Jedna mamička to ale povýšila na vyšší level. Nechala syna napchávať sa chrumkami priamo v čakárni, a potom mi tvrdila, že je určite na lačno. Neviem, či si myslela, že som slepá alebo idiot, no nie, ďakujem… tvoje decko dnes určite uspávať nebudem.
7. Jedna pacientka ma obvinila z toho, že som jej nasr*la do postele, a bola odhodlaná ma súdiť za zanedbanie zdravotnej starostlivosti. Bola to ležiaca pacientka, z tej postele sa nehla celý deň. No očividne by radšej zaplatila trovy súdneho konania, ako priznala, že si naložila do nohavíc.
8. Mali sme pacienta (zhruba 50 rokov), ktorý mal absolvovať operáciu mozgu. Položila som mu všetky tie bežné otázky o tom, či má nejaké implantáty, šperky, oblečenie, ktoré nedostal v nemocnici, a on na všetko odpovedal nie. Tak sme ho uspali. Chirurg chytil strojček, že mu ide oholiť hlavu (lebo chápete, operácia mozgu), keď sa vtom celé jeho vlasy zlúpli dole ako šupa od banánu. Skoro sme mu oholili parochňu, len preto, že nechcel priznať, že nejakú nosí!
9. Prišla k nám žena s masívnou hrčou na prsníku a sťažovala sa na migrény. Tú hrču sme si najprv ani nevšimli a ona ju neplánovala spomenúť. Keď sme sa jej opýtali, prečo nám to neoznámila, povedala: „Viem, že ma to jedného dňa zabije, ale radšej by som sa zamerala na tie moje migrény, nech ma počas mojich posledných mesiacov vkuse nebolí hlava.“ Ani neviem, či je toto ľahostajnosť alebo hlúposť.
10. Pacienti (a že je ich pomerne dosť) majú veľký problém priznať, že nevedia čítať alebo jednoducho len nevidia na text. Používam na to jeden trik – podám im papier opačne a čakám, čo sa bude diať. Oni si to neuvedomujú, no je extrémne dôležité, aby som to vedel. V tom prípade im detailne vysvetlím, ako majú brať svoje lieky, a trikrát sa uistím, či si všetko pamätajú. Inému pacientovi by som len odkázal, nech si v prípade potreby prečíta príbalový leták.
11. Opitý elektrikár. Na mol opitý. Taký opitý, že sa mu podarilo prevŕtať si vrtákom (najdlhším vrtákom, aký som kedy videla) semenníky, a ani si to nevšimol. Na pohotovosť prišiel s tým, že spadol a zlomil si panvovú kosť, lebo ho to v tej oblasti akosi pobolieva. Snažil sa nás presvedčiť, že on nevlastní ani jeden jediný vrták, a že je, pochopiteľne, vylúčené, aby bol opitý. Veď nič nepil.
12. Na gynekologickú prehliadku ku mne prišla žena s podozrením na kvasinkovú infekciu. Vyskočila na kozu, roztiahla nohy a tam, hľa – vo vagíne zastrčená sklenená fľaša plná moču. Najprv sa ma snažila presvedčiť, že zle vidím, potom zase, že tá fľaša nie je jej. Odmietala priznať, že by ju tam strčila, a celý čas so smiechom opakovala: „Vy jedna, to ste tam určite na mňa narafičili vy!“
13. Mala som pacienta, ktorý odmietol priznať, že prehltol guľôčkové pero. Zatĺkal, aj keď sme mu ukázali jeho RTG snímku s jasne viditeľným perom v tenkom čreve, a dokonca aj po tom, čo sme ho počas rýchleho zákroku vytiahli.
14. Z kliniky nám poslali ženu s „extrémnym vaginálnym pachom“. Okej, povedala som si, to nie je nič nezvyčajné, s podobným problémom k nám chodia ženy na dennej báze. Lenže nie každá z nich má tam dole zaseknutý tampón.
Žena priznala, že sa jej tam pri poslednej menštruácii zasekol tampón, a hanbila sa to niekomu povedať. Sedem rokov dozadu prešla menopauzou. Úprimne, nemala som poňatia, ako je možné, že je ešte nažive…
