Najzákernejšou vlastnosťou nebezpečných foriem žiarenia je to, že človek ho svojimi zmyslami nedokáže vnímať. Hoci je dosť nepravdepodobné, že niekto sa zatúla na miesto, kde by schytal zdravie ohrozujúcu dávku, existuje viacero profesií, ktoré sú radiácii vystavované každodenne.
Okrem očividných príkladov, ako sú operátori röntgenov, pracovníci jadrových elektrární či výrobcovia zariadení obsahujúcich rádioaktívne častice, je tu viacero povolaní, ktoré čelia väčšej miere žiarenia ako zvyšok populácie.
CNN upozornila na zaujímavý výskum, ktorý skúma, ktoré povolania majú najvyššie riziko vzniku rakoviny súvisiacej so žiarením. Obsadenie prvých dvoch priečok prekvapí.
Prekvapiví lídri rebríčka
Letecký personál, konkrétne stevardi a letušky a piloti, čelí výrazne vyššiemu riziku úmrtia na rakovinu spojenú s ionizujúcim žiarením v porovnaní s takmer akoukoľvek inou profesiou. Vyplýva to z rozsiahlej vedeckej štúdie výskumníkov z Harvardovej univerzity a nemocnice Brigham and Women’s Hospital, publikovanej v odbornom časopise JAMA Internal Medicine.
Výskum analyzoval údaje z úmrtných listov v Spojených štátoch amerických a priniesol doteraz najpresvedčivejšie dôkazy o tom, že dlhodobé vystavenie kozmickému žiareniu vo vysokých nadmorských výškach predstavuje pre zdravie leteckých posádok vážne a podceňované riziko.
Štúdia pod vedením prvého autora Dr. Vishala Patela a hlavného autora Dr. Anupama Jenu preskúmala takmer 13 miliónov záznamov o úmrtiach. Tie pochádzali z Národného systému vitálnych štatistík (NVSS) z rokov 2020 až 2024. Výskumný tím porovnával údaje naprieč 503 rôznymi povolaniami, pričom vzorka zahŕňala približne 14 000 pilotov a 7 000 členov palubného sprievodu.
Profesie najviac ohrozené radiáciou
Výsledky ukázali, že letušky a stevardi zaujímajú prvé miesto s 6,9-percentným podielom úmrtí na rakovinové ochorenia spojené s radiáciou. Piloti sa umiestnili hneď na druhom mieste s podielom 6,7 percenta. Mimoriadne prekvapivým zistením je, že letecký personál tak predbehol aj technikov pracujúcich v jadrových zariadeniach. Tí sa v rebríčku umiestnili až na 12. mieste. Naopak, leteckí mechanici a pracovníci montáže na zemi žiadne zvýšené riziko nevykazovali.
Dostaň EMEFKA do svojich Google odporúčaní
Emefka, odkaz sa otvorí v novom oknePríčina tohto zvýšeného rizika spočíva v nadmorskej výške, v ktorej komerčné lietadlá strávia tisíce hodín. Počas letu v cestovných výškach nad 9 000 metrov je zemská atmosféra podstatne redšia. Tým pádom poskytuje výrazne nižší stupeň prirodzenej ochrany pred vysokoenergetickými časticami prichádzajúcimi z vesmíru.
Podľa údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) absorbuje člen leteckej posádky ročne 3 až 6 millisievertov (mSv) ionizujúceho žiarenia v závislosti od letových trás. Bežný cestujúci, ktorý absolvuje desať diaľkových spiatočných letov za rok, je vystavený dávke len okolo 0,4 mSv.
Rozličné diagnózy pilotov a letušiek
Vedci pri analýze uplatnili pokročilé štatistické metódy, aby vylúčili vplyv iných faktorov, ako sú vek v čase úmrtia, pohlavie, rasa, etnicita, dosiahnuté vzdelanie či rodinný stav. Výsledky potvrdili, že piloti aj palubný sprievod mali štatisticky významne vyššiu úmrtnosť na:
- rakovinu prsníka,
- nádory centrálneho nervového systému (mozgu),
- rakovinu prostaty,
- melanóm (rakovinu kože).
U pilotov sa navyše prejavil aj zvýšený výskyt úmrtí na leukémiu. Rakovina pľúc bola z výskumu úmyselne vyradená, aby sa zabránilo skresleniu výsledkov z dôvodu fajčenia. Úmrtnosť na typy rakoviny, ktoré nesúvisia s radiáciou, bola u leteckých pracovníkov na rovnakej úrovni ako u väčšinovej populácie.
Pracovníci potrebujú ochranu
Tieto zistenia poukazujú na výraznú medzeru v legislatíve a ochrane zdravia pri práci. Zatiaľ čo americký Federálny letecký úrad (FAA) oficiálne uznáva pilotov a palubných sprievodcov ako pracovníkov profesijne vystavených ionizujúcemu žiareniu, na rozdiel od Európskej únie pre nich v USA neplatia žiadne federálne stanovené limity maximálnych dávok ani povinnosť monitorovať expozíciu.
Autori štúdie preto zdôrazňujú potrebu zavedenia systémového monitorovania dávok žiarenia a preventívnych opatrení. Zároveň odporúčajú, aby ošetrujúci lekári dôslednejšie evidovali profesijnú históriu pacientov, čo môže pomôcť k včasnejšej diagnostike.
