Že peniaze menia charakter človeka, je vec známa, ale teraz to máme aj zdokumentované. V sérii deviatich experimentov bolo zistené, že peniaze posilňujú motiváciu ľudí dosahovať vlastné ciele a degradujú ich správanie k iným.
Koncept peňazí spôsobuje, že sa človek cíti sebestačný, a preto má väčšiu túžbu ostať sám a single. Keď boli účastníkom ukázané skutočné alebo falošné peniaze, dokonca len fotografia hotovosti, stali sa egoistickými.
Inscenované zazobané scény
50 vysokoškolákov rozdelili do dvoch skupín. Prvá bola pripravená na koncept peňazí, druhá kontrolná ostala pasívna. V experimente mali napríklad v periférnom pohľade hromádku hracích peňazí z hry Monopoly alebo im bol ponúknutý podnet (slovná fráza, obrázky, šetrič obrazovky s dolármi) týkajúci sa peňazí.
V druhej skupine neboli vystavení peňažným podnetom. Nevedeli, že kapitál bol súčasťou experimentov, vypĺňali odlišné dotazníky.
Bohatí egoisti
Účastníkom dali riešiť náročný problém s informáciou, že v prípade potreby majú k dispozícii pomoc. Peňažné subjekty zotrvali oveľa dlhšie, kým o ňu požiadali.
V jednom teste účastník vypĺňal dotazník, keď nastrčená študentka vošla do miestnosti s otázkou: „Môžete mi pomôcť?“ Vysvetlila, že je študentkou bakalárskeho štúdia a potrebuje pomoc s kódovaním údajových listov, čo zaberie len pár minút. Niektorí z účastníkov jej vôbec nepomohli. Kontrolná skupina venovala dobrovoľne v priemere 42 minút svojho času, kým peňažná skupina maximálne 25 minút.
Ďalší experiment dal účastníkom príležitosť podať pomocnú ruku v situácii, ktorá si nevyžaduje žiadne zručnosti. Pri zinscenovanej nehode osoba prechádzala miestnosťou a vysypala peračník. Peňažní účastníci sa v oveľa menšej miere ponúkli ceruzky pozbierať.
Nepribližuj sa!
Aby vedci pochopili, ako peniaze ovplyvňujú medziľudské vzťahy, každému účastníkovi povedali, že uskutočnia rozhovor spoločne s účastníkom z kontrolnej skupiny. Zatiaľ čo experimentátor poň išiel, peňažný účastník mal pripraviť dve stoličky. Subjekty v peňažnej skupine postavili stoličky s väčším fyzickým odstupom medzi sebou a novými známym, v porovnaní s kontrolnými subjektmi.
Pri výbere medzi dvoma aktivitami – domáca cateringová večera verzus štyri osobné hodiny varenia – si subjekty zamerané na peniaze častejšie vyberali individuálne zamerané aktivity. A keď dostali možnosť pracovať s iným účastníkom alebo samostatne na reklamnom projekte, menej peňažné subjekty si vybrali tímovú prácu.
Kradneš veci z kancelárie?
V ďalšej štúdii sa ukázalo, že vystavenie peniazom zvyšuje pravdepodobnosť, že sa ľudia budú správať neeticky. V týchto experimentoch boli subjekty s peniazmi ochotnejšie klamať, aby zarobili peniaze v jednoduchej hre. Tiež s väčšou pravdepodobnosťou ohodnotili kradnutie kancelárskych potrieb ako eticky prípustné.
Už len predstava majetnosti ťa zmení
Výskum tak ukázal, že už len jednoduché premýšľanie o peniazoch mení ľudí na asociálnych, neetických pragmatikov, neochotných pomáhať cudzím ľuďom. Spolupráca skutočne ide dole vodou, keď sú v hre peniaze. Výsledky by mohli napríklad vysvetliť, prečo je téma peňazí škodlivá pre vzťah.
