In a Glass Cage (1986)
Tento španielsky psychologický horor patrí k najtemnejším drahokamom európskej kinematografie a jeho dej ťa okamžite pohltí. Príbeh sleduje bývalého n*cistického lekára a p*dofila, ktorý po neúspešnom pokuse o ukončenie svojho života skončil paralyzovaný v sklenenom boxe.
Do domu prichádza mladý ošetrovateľ, jedna z jeho dávnych detských obetí. Mladík však nehľadá klasickú pomstu. Pred očami bezmocného tyrana začne sám páchať tie isté zvrhlé zverstvá ako on, čím pokračuje v jeho desivom odkaze.
Snímka ponúka mrazivú štúdiu toho, ako sa zlo a zvrhlosť prenášajú z generácie na generáciu ako nákazlivá choroba. Režisér Agustí Villaronga ťa vôbec nešetrí, no úspešne sa vyhýba lacnému vyžívaniu sa v krvi. Atmosféra filmu je presiaknutá tichým, klaustrofobickým terorom, a ty tak na plátne sleduješ úplný psychologický rozklad oboch postáv.
Ex Drummer (2007)
Belgický undergroundový film sleduje príbeh troch telesne a mentálne postihnutých punkových hudobníkov, ktorí hľadajú bubeníka pre svoju kapelu. Oslovia úspešného, no znudeného spisovateľa, ktorý v ich ponuke vidí skvelú príležitosť, ako zblízka študovať ľudskú spodinu pre svoju novú knihu.
Nasleduje divoká, špinavá jazda plná fekálneho humoru a bezdôvodného domáceho násilia, kde postavy zneužívajú omamné látky a prepadajú absolútnemu nihilizmu, takže morálka a ľudskosť vo filme neexistujú ani v náznakoch.
Zvrhlosť filmu Ex Drummer spočíva najmä v jeho agresívnej estetike, kedy režisér Koen Mortier s chuťou ukazuje úplné morálne dno spoločnosti. Každá postava vo filme je prehnitá, sebecká a krutá. Spisovateľ mal pôvodne predstavovať hlas rozumu, no nakoniec sa ukáže ako najväčší manipulátor a sociopat zo všetkých.
Possession (1981)
Na prvý pohľad sa tento film poľského režiséra Andrzeja Żuławského tvári ako klasická dráma, kde sledujeme bolestivý rozvod manželského páru v podaní Sama Neilla a Isabelle Adjani.
Veľmi rýchlo sa však mení na surreálny, hysterický psychologický teror, kedy žena začne opúšťať domov kvôli tajnému milencovi. Týmto milencom však nie je človek, ale slizká, neustále mutujúca monštruózna bytosť plná chápadiel.
Chorobný rozpad vzťahu tu režisér povýšil na čistú telesnú zvrátenosť. Herecký výkon Isabelle Adjani je plný sebaštruktívneho šialenstva, pričom za túto rolu si zaslúžene odniesla ocenenie z Cannes. Ikonická scéna jej záchvatu a potratu v metre patrí k najintenzívnejším momentom v histórii kinematografie.
Piercing (2018)
Tento menej nápadný, no nesmierne zvrátený psychologický thriller režiséra Nicolasa Pesceho funguje ako s*domasochistická hra mačky s myšou. Hlavný hrdina, naoko vzorný otec rodiny, si prenajme hotelovú izbu s pevným plánom, že v nej chladnokrvne ukončí život prostitútky, aby ukojil svoje dlhoročné vražedné nutkanie. Situácia sa však radikálne zvrtne, keď na izbu dorazí excentrická žena, ktorá má sama hlboké sebaštruktívne sklony a namiesto roly obete prevezme kontrolu nad celým scenárom.
Snímka ponúka veľa fetišu, telesného ubližovania a psychologických hier, kde bolesť prináša obom protagonistom zvláštny pocit naplnenia. Pesce natiahol film do štýlovej neónovej estetiky a inšpiroval sa talianskym žánrom giallo, čím vzniká fascinujúci kontrast medzi krásnym vizuálom a zvráteným obsahom.
