Les samovrahov a duše mŕtvych. V lese Aokigahara každý rok vlastnou rukou zomierajú stovky ľudí

Japonský les pri hore Fudži obostiera temná aura.

Zdroj: Shutterstock

Keď sa človek rozhodne dobrovoľne ukončiť svoj život, je to nesmierne tragické a smutné. Žiaľ, zložité životné udalosti, beznádej či psychické ochorenia na čele s depresiou dokážu na ľudí doľahnúť extrémne silno. Až tak, že nevidia iné východisko, než je smrť. Príliš tomu neprospieva ani dnešná doba, ktorá sa stále zrýchľuje, je v znamení stále sa zvyšujúcich nárokov a vytráca sa z nej empatia.

Medzi krajiny s najvyšším počtom samovrážd podľa odborníkov patrí Japonsko. O tom, prečo to tak je, sociológovia a psychológovia diskutujú už dlho a pýtalo by si to samostatný článok. My sa ale zameriame hlavne na zlovestný les Aokigahara, ktorý leží na úpätí hory Fudži. Práve ten sa každý rok stáva dejiskom približne stovky samovrážd. Niektorí ľudia tvrdia, že les je odjakživa prekliatym miestom a že v ňom strašia duchovia a démoni. Poďme sa naň pozrieť trochu bližšie.

Alpsdake/Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Aokigahara#/media/File:Aokigahara_and_Misaka_Mountains.JPG)

Duchovia a mrazivé rituály

Ako sme napísali, Aokigahara (nazývaný aj More stromov) sa rozlieha na severozápadnom úpätí hory Fudži v oblasti Minamitsuro. Les má rozlohu 35 štvorcových kilometrov a je veľmi hustý, čo sťažuje pohyb v ňom. Je tiež veľmi jednoduché sa v ňom stratiť, takže turisti si zvyknú jednotlivé stromy označovať rôznymi predmetmi (napríklad farebnými niťami). To je veľmi dôležité, keďže v lese často nefungujú kompasy, mobily či GPS.

Kvôli hustote stromov navyše do lesa preniká len pomerne málo slnečného svetla, takže ide o veľmi tmavé miesto. Návštevníci tiež spomínali, že celková atmosféra lesa je veľmi nepríjemná a oni sa v obkolesení jeho stromov cítia veľmi stiesnene. Vzduch je tam ťažký, vlhký a všade je až znepokojivo dokonalé ticho.

Shutterstock

Aokigahara nebol spájaný so samovraždami odjakživa. V minulosti ho ľudia považovali za klasický a ničím výnimočný les. Za zmienku ale stojí, že japonské mýty hovorili práve o Aokigahare ako o mieste, ktoré je plné duchov mŕtvych (v japončine Yūrei). Spájali sa s ním aj príbehy o démonických silách. Ľudia si ho teda často spájali so smrťou a nadprirodzenom. Podľa niektorých historikov sa možno v minulosti práve v Aokigahare vykonávala praktika zvaná ubasute.

Tá spočívala v tom, že rodina svojich starých príslušníkov odniesla do lesov či hôr a nechala ich tam zomrieť. Vykonávala sa napríklad v časoch hladomoru, keď rodina nedokázala živiť všetkých členov a proste „obetovala“ najstaršieho príslušníka. Ten následne zomrel v lesoch na dehydratáciu a nedostatok jedla.

Ubasute má korene v japonskom folklóre a mytológii, ale nie je úplne jasné, či išlo o bežnú prax, alebo skôr o izolované prípady. Niektorí odborníci túto praktiku považujú skôr za legendu. V každom prípade, hovorilo sa, že práve les Aokigahara sa v minulosti stal miestom pre podobné rituály.

Sto mŕtvych ročne

K povesti lesa, ako ju poznáme dnes, ale zrejme nechtiac prispel jeden mimoriadne úspešný román. V roku 1960 spisovateľ Seichō Matsumoto totiž vydal knihu Nami no Tō (Veža vĺn), v ktorej les Aokigahara vylíčil ako miesto, kam ľudia odchádzajú dobrovoľne zomrieť.

Román bol hojne čítaný a práve od dátumu jeho publikácie môžeme sledovať zvýšený výskyt samovrážd či samovražedných pokusov v Aokigahare. Už o desať rokov neskôr, teda v roku 1970, bol les známy ako Les samovrahov.

Shutterstock

Podľa odhadov štatistikov v ňom končí svoju životnú púť približne 100 ľudí ročne. V roku 2002 ich bolo 78, v roku 2003 sa našlo 105 tiel, v 2004 dokonca až 108. V roku 2010 v ňom samovraždu spáchalo 54 ľudí a až 247 sa o ňu pokúsilo. Úrady na tento zlovestný trend, samozrejme, museli reagovať. V okolí lesa sú značky a tabule, ktoré ľudí nabádajú, aby si odchod z tohto sveta rozmysleli, aby mysleli na svojich blízkych a vyhľadali pomoc. Priložené sú aj telefónne čísla na krízovú linku.

Okrem toho vznikla aj špeciálna jednotka, ktorá má za úlohu prehľadávať les a postarať sa o mŕtvych. Keď náhodou natrafia na človeka, ktorý sa samovraždu chystá spáchať, snažia sa ho od jeho úmyslu odhovoriť a pomôcť mu. Je ale pravdou, že nie všetci ľudia, ktorí les Aokigahara navštívia, majú úmysel skoncovať so životom. Môže ísť proste o turistov, ktorí sa chcú pokochať výhľadom na horu Fudži, prípadne ich do lesa ženie ich záujem o paranormálne stránky života.

Podľa skeptikov je ale les Aokigahara úplne obyčajný a zlovestnú auru mu dodáva hlavne jeho povesť. Viažu sa naň síce príbehy o dušiach či démonoch, ale týmto rečiam skeptici neprikladajú veľkú váhu. Mnoho ľudí v lese prespalo, ale žiadne zvláštne či dokonca nadprirodzené úkazy si nevšimli.

Shutterstock

Prečo práve Aokigahara?

Aokigahara ale napriek tomu mnohým nedáva spať. Prečo ľudia odchádzajú zomrieť práve sem? Nemôže v tom hrať rolu nejaká temná sila, ktorá ich do lesa „vábi“? Vysvetlení, prečo sa práve Aokigahara stal vyhľadávaným miestom samovrahov, je iste viac, rozhodne však do nich nemusíme vplietať reči o duchoch či démonoch.

Ako sme napísali aj vyššie, na zlovestnosti lesu pridal román Nami no Tō z roku 1960. Niekto by mohol namietnuť, že jedna kniha (hoci aj úspešná) by nemohla spôsobiť taký výbuch samovražedného správania. To nie je celkom pravda. Pre ilustráciu, keď Johann Wolfgang von Goethe vydal svoj slávny román Utrpenie mladého Werthera, v ktorom hlavný hrdina ukončí svoj život samovraždou, odštartoval veľmi podobný efekt. Mladí čitatelia začali po prečítaní knihy páchať samovraždy presne vo Wertherovom štýle.

Shutterstock

Ďalej treba vziať do úvahy polohu lesa, ktorý je pomerne odľahlý a izolovaný. Ľudia, ktorí si chcú vziať život, v ňom tak zrejme nenarazia na zvedavých turistov na prechádzke a majú dostatok súkromia. Na pevných konároch stromov sa navyše dá obesiť. Práve táto metóda je vôbec medzi samovrahmi najvyhľadávanejšia, pretože je „najistejšia“. Pri predávkovaní liekmi či otrave sa totiž ľudí často podarí zachrániť, prípadne oni sami neodhadnú správnu dávku a prežijú.

Japonsko tiež patrí medzi tie krajiny, ktoré majú najvyšší počet samovrážd. Súvisí to aj s tradičnou japonskou kultúrou. Tá na samovraždu nazerá inak než západný svet. Z histórie poznáme rituálnu formu samovraždy seppuku, ktorá bola vnímaná ako povinnosť a spôsob, ako so cťou odísť zo sveta.

Profimedia

Vojenskí vodcovia ju vykonávali, keď zlyhali vo vojenskom ťažení či prehrali nejakú bitku. Dnes sa už, samozrejme, seppuku nepraktizuje, ale podľa psychológov táto forma zanechala v kolektívnej pamäti Japoncov silnú stopu. V Japonsku (a vôbec ázijských krajinách) sa navyše často nepripúšťa zlyhanie.

Nároky na ľudí sú tam pritom často ešte vyššie než napríklad v Európe. Existuje tam tiež tendencia o duševných problémoch či depresiách nehovoriť, ľudia sa preto často aj hanbia vyhľadať pomoc. Neliečenie týchto ťažkostí potom veľmi ľahko môže vyústiť až do samovraždy.

Odraz v kultúre

Les Aokigahara sa stal námetom či dejiskom pre viaceré knihy, komiksy, piesne či filmy. V roku 2015 natočil uznávaný režisér Gus Van Sant drámu The Sea of Trees s Matthewom McConaugheym, Kenom Watanabem a Naomi Watts v hlavných úlohách. O rok neskôr vznikol aj horor Les od Jasona Zada, v ktorom si hlavnú úlohu strihla Natalie Dormer.

Dôležitú rolu hral Aokigahara aj v mange a anime Tokyo Ghoul.

Reagujte!
Grr Grr
0
Grr
Fuuj Fuuj
1
Fuuj
Fňuk Fňuk
7
Fňuk
Jeej Jeej
1
Jeej
Uups Uups
2
Uups
Haha Haha
2
Haha
Woow Woow
24
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
Francúzska polícia je na stope medzinárodnému gangu zlodejov Lega


Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME