Medicína je niečo, čo sa počas rokov, našťastie, zmenilo naozaj dramaticky. V priebehu histórie viedla snaha ľudstva po liečení k vývoju v rôznych smeroch, a vďaka tomu sa prestali v praxi používať niektoré historické liečebné postupy, ktoré by sme dnes mohli označiť za drastické, neuveriteľné, ba až bizarné.

S rozširovaním medicínskych a prehlbovaním vedeckých poznatkov sa mnohé z nich ukázali ako neúčinné a nebezpečné. V tomto článku ti v skratke predstavíme niektoré historické liečebné postupy ako dôkaz toho, že môžeme byť naozaj úprimne vďační za modernú medicínu a zdravotnú starostlivosť.

Transfúzie mlieka

História transfúzií mlieka siaha až do staroveku. Už tu rôzne kultúry experimentovali s nekonvenčnými liečebnými postupmi. Jeden z prvých zaznamenaných prípadov mliečnej transfúzie sa datuje do starovekého Egypta, kde sa verilo, že mlieko má mystické liečivé účinky.

Mlieko sa používalo pri rôznych rituáloch na liečbu určitých chorôb. Podobne aj staré indické ajurvédske texty spomínali mliečne transfúzie na omladenie tela a pomoc pri chorobách. V 17. a 18. storočí si mliečne transfúzie získali obľubu v Európe, predovšetkým ako liečba tuberkulózy a iných respiračných chorôb.

Mohlo by ťa zaujímať:

Čitatelia EMEFKA si mohli aktivovať Premium úplne zadarmo ako náš vianočný darček

• Ľudia
• Tipy a triky

Tieto pokusy však boli zväčša neúčinné a často viedli k nežiaducim reakciám. Ako lekárska veda napredovala, zistilo sa prečo. Moderný vedecký výskum odhalil nekompatibilitu mlieka a krvi, čo nám už dnes príde úplne prirodzené.

Mlieko totiž v tele spôsobuje problémy napríklad v podobe alergických reakcií. Ak sa dostane priamo do krvného obehu, môže dokonca viesť k anafylaktickému šoku. V dôsledku toho sa od mliečnych transfúzií upustilo.

Klystíry z tabakového dymu

Znie to hrozne, no ide o skutočnú historickú lekársku prax, ktorá sa v 18. storočí používala ako liek na rôzne ochorenia. Táto technika zahŕňala fúkanie tabakového dymu do konečníka pacienta pomocou špeciálne navrhnutého zariadenia.

Jeden z prvých záznamov o tejto netradičnej liečebnej metóde pochádza z čias domorodých amerických kmeňov. Tie tabakový klystír používali na liečbu rôznych bolestí (napríklad hlavy), prechladnutie či dokonca sa ním snažili vzkriesiť obete utopenia. Prax resuscitácie utopených jedincov sa neskôr rozšírila aj do Európy.

Táto historická liečebná metóda vychádza z toho, že keď sa nikotín a iné chemikálie vyskytujúce sa v tabakovom dyme dostali do krvného obehu cez rektálnu sliznicu, poskytli lekárom isté terapeutické výhody. Teda aspoň tomu v minulosti verili.

Postupom času sa tabakový klystír stal veľmi často využívanou medicínskou metódou, a to nielen vo východnej medicíne, ale aj v západnom svete. V 19. storočí ním liečili celý rad rôznych ochorení, pričom išlo najmä o prípady utopenia.

Zlom prišiel s príchodom 20. storočia. S postupujúcim lekárskym poznaním vyšlo najavo, že klystír z tabakového dymu je neúčinný, dokonca že spôsobuje popáleniny a infekcie. Pokrok moderných resuscitačných techník nalomil túto liečebnú prax, proti ktorej stáli aj nepriaznivé zdravotné účinky tabaku.