Neexistuje hádam zlovestnejší hmyz, než osy. Dalo by sa polemizovať nad tým, či pozíciu najväčšieho hmyzieho nepriateľa človeka už dávno ovládli komáre, alebo osy. No zdá sa, že tie zatiaľ vládnu. Ako informuje web Indy100, v areáli Savannah River Site v Južnej Karolíne, kde sa kedysi vyrábali kľúčové komponenty jadrových bômb, objavili pracovníci pri rutinnom meraní radiácie nezvyčajný nález – rádioaktívne osy a ich hniezdo.
Areál SRS v blízkosti mesta Aiken bol spustený v 50. rokoch minulého storočia ako súčasť jadrového programu USA. Práve tu sa vyrábali plutóniové jadrá pre jadrové zbrane. Dnes slúži ako úložisko a monitorovacie miesto pre jadrový odpad.
Dňa 3. júla pracovníci pri kontrole okolia odpadových nádrží s tekutým odpadom našli osie hniezdo, ktoré sa nachádzalo na stĺpe v blízkosti jedného zo skladovacích miest. Po jeho otestovaní sa ukázalo, že úroveň radiácie sa nachádzala na desaťnásobne vyššej úrovni, než dovoľujú federálne limity.
Pracovníci hniezdo následne postriekali insekticídom, starostlivo odstránili a zlikvidovali ako rádioaktívny odpad. Na mieste neboli zaznamenané žiadne známky úniku z nádrží, čo viedlo k predpokladu, že hniezdo sa kontaminovalo v dôsledku tzv. „historickej rádioaktívnej kontaminácie“ – teda zvyškov radiácie, ktoré sa na mieste stále nachádzajú.
Rádioaktívne osy
Odborníci a amatérski entomológovia sa začali zaujímať o to, aký druh osieho hniezda to bol. Rôzne druhy totiž používajú odlišné stavebné materiály a mohli by pomôcť presne určiť, kde a ako osy kontaminovaný materiál získali.
Tom Clements, riaditeľ občianskeho dohľadu Savannah River Site Watch, pre agentúru AP uviedol: „Som poriadne nahnevaný, že SRS nezverejnilo presné informácie o tom, odkiaľ rádioaktivita pochádza, alebo či nejde o únik, o ktorom by verejnosť mala vedieť.“
Podľa miestneho denníka Aiken Standard, ak by sa v hniezde nachádzali živé osy, ich jednotlivá miera radiácie by bola síce nižšia než samotného hniezda stále by však išlo o rizikový jav, ktorý by si vyžadoval ďalšie vyšetrovanie.
Podobné prípady výskytu rádioaktívnych organizmov nie sú ojedinelé. V minulosti boli napríklad diviaky v juhovýchodnom Nemecku známe tým, že v ich tkanivách pretrvávali vysoké hodnoty rádioaktivity. To sa pripisuje dosahom katastrofy v Černobyle z roku 1986.
