Pred 48 rokmi sa v českej ZOO Dvůr Králové odohral masaker, ktorého obeťou bolo najväčšie stádo žiráf chované v zajatí. Ich likvidáciu nariadili československé úrady, no celý prípad je dodnes zahalený tajomnom. Zoo s unikátnymi žirafami preslávil cestovateľ a lovec Josef Vágner, ktorý ich priviezol z legendárnych afrických výprav. V Československu sa dlho neohriali.
V marci 1975 sa objavilo podozrenie na slintačku a krívačku. Vtedajší veterinár Milan Stehlík svoju domnienku nahlásil Štátnej veterinárnej službe. No nie všetci s ním súhlasili. O konkrétnych dôvodoch neexistujú písomné záznamy. Tajná polícia a úrady ich zničili. Okolo utratenia je tak oprávnená aura pochybnosti.
„Osobne si myslím, že im nebolo nič, pretože ony to na jar mali vždy, tie zdurené sliznice. Bolo to zo zlého kŕmenia,“ tvrdí syn Josefa Vágnera.
Po niekoľkých týždňoch prísnej karantény prišlo razantné rozhodnutie. Poslednú aprílovú sobotu komunisti vystrieľali 49 afrických párnokopytníkov. Obávali sa, že ochorenie ohrozí ďalšie zvieratá. Štátni veterinári pracovníkom zoo a verejnosti povedali, že keby sa nákaza rozšírila, museli by utratiť dobytok v širokom okruhu. Ale nepodložili to žiadnym dôkazom a málokto im veril. Dnes sa javí ich rozhodnutie ako unáhlené a neuvážené.
Podľa slov žijúceho pamätníka, ktorý vyšetroval odobrané vzorky, nešlo o bežný vírus slintačky, ktorý je schopný nakaziť iné zvieratá. Držal sa len žiráf. Taktiež Vágnerov vnuk Marián pri pátraní po dôvodoch dospel k podobnému záveru, že stádo bolo zlikvidované bezdôvodne.
„Exriaditeľ kladrubského žrebčína, jeden z prítomných veterinárov, mi potvrdil, že žirafy boli postrieľané neprávom.“
Josef Vágner sa domnieval, že akciu mala na svedomí tajná polícia. Vtedajším pohlavárom sa nepáčila jeho popularita. Ani na smrteľnej posteli v roku 2000 sa nedozvedel, prečo jeho zvieratá museli zomrieť. V čase studenej vojny vzniklo tiež podozrenie na západnú sabotáž. Šokujúce je, že ani po páde komunizmu úrady mord žiráf oficiálne nevysvetlili.
Očami popravcu
Večer 28. apríla poľovník Zdeněk Papik na oslave dopíjal ďalšiu fľašu vína, keď ho kompetentní naliehavo odviezli do zoo, odovzdali mu pušku, ochranný odev a okuliare. Spolu s ďalšími ostreľovačmi dostali rozkaz postrieľať žirafy jednu po druhej, keď budú vychádzať z výbehov durené žiarou reflektorov. Papik opísal, ako vyplašené zvieratá klesali na kolená, zatiaľ čo z nich striekali dvojmetrové prúdy krvi. Masaker sa skončil až na úsvite.
Josef Vágner sa na hromadnú popravu pozeral spoza plota, obkolesený mužmi, ktorí mu bránili vstúpiť do areálu pre prípad, že by sa pokúsil sabotovať porážku jeho milovaných zvierat.
Jedna z teórií hovorí, že infekciu zavliekol niekto, kto chcel Vágnera zničiť alebo ublížiť Československu. Pragmatickejšia teória sa prikláňa k hypotéze, že šíriteľmi údajnej infekcie boli byvoly vo vedľajšom výbehu, ktoré importovali rovnako z východnej Afriky.
Prípad by navždy zostal zahalený tajomstvom, keby sa oň nezačal zaujímať britský novinár Jonathan Ledgard, ktorý spolu s českou novinárkou hľadali svedkov a ľudí zapojených do incidentu. Dospeli k záveru, že zvieratá s najväčšou pravdepodobnosťou ochoreli na slintačku a krívačku. Ale prečo ich museli zabiť a následne vymazať zo záznamov, sa zrejme nikdy nedozvieme. Rovnako ako prečo Československo nákazu nenahlásilo Medzinárodnému úradu pre nákazy zvierat v Paríži.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
