Keď ťa technológia pošle do slepej uličky
Vesmír vás nenávidí. A pripomína vám to vždy, keď zapnete navigáciu. Táto moderná hračka sľubuje, že vás bezpečne dostane až k apartmánu, no hoci je skvelý pomocník, je aj fakt príšerným pánom. Človek nikdy nevie, kedy nastane zlom a začne vás úmyselne sabotovať. Najprv vás pošle do jednosmerky, potom trikrát po sebe do zákazu vjazdu. A keď vás bez diaľničnej známky nasmeruje priamo na platený úsek, to už jej fakt nikto nezožerie, že si z vás nerobí dobrý deň.
Vrchol prichádza na hraničnom priechode, keď stojíte zaseknutí v nekonečnej kolóne aut. Navigácia zrazu prepočíta trasu, prikáže vám otočiť sa o stoosemdesiat stupňov a vrátiť sa… kamsi na poľnú cestu?! Bože, daj mi silu, modlíš sa v duchu. A všetci ostatní v aute s tebou.
Rezne v alobale chutia najlepšie
Žiadna cesta autom do Chorvátska sa nezaobíde bez studených rezňov. Nech sa deje, čo sa deje, lepeňáky skrátka musia byť. Mama ich večer vopred vypražila ako pre závodnú jedáleň, starostlivo umiestnila medzi dva plátky chleba, ktorý do zajtra stvrdne, a zabalila ich do alobalu. Všetci sa na ne tešíte. Teda, všetci okrem otca.
Pre otca za volantom predstavuje toto občerstvenie čistú nočnú moru. Bol by najradšej, keby celé osadenstvo auta jedlo s hlavou vystrčenou z okna, aby na sedadlo či na zem nepadla jediná omrvinka. Bohužiaľ, toto prianie ostane nesplnené.
Nekonečná otázka s jasnou odpoveďou
Uplynula jedna hodina, dve, štyri a s každou pribúdajúcou minútou rastie napätie. Otcom lomcuje únava, na ktorú sú už aj energeťáky krátke, mama zase chytá hysterické záchvaty, lebo šoféruje prirýchlo. Z ranného nadšenia nezostalo vôbec nič a posádku začína ovládať neskutočná nuda. V päťminútových intervaloch sa preto zo zadných sedadiel ozýva stále tá istá otázka. „Ešte dlho?!“
