8. Mal som veľký problém nájsť si prácu, takže som zobral čokoľvek. Toto konkrétne bola práca predajcu – mal som malým firmám ponúkať kopírky a tlačiarne. Na pohovore mi bolo povedané, že budem mať fix plus odmeny z predaja, počas prvého dňa sa to však záhadne zmenilo čisto na odmeny z predaja.
Prišiel som k svojmu stolu a moje meno na menovke bolo napísané zle. Zaúčanie pozostávalo z toho, že som jazdil so šéfom po meste, zatiaľ čo on obvolával potenciálne firmy. Keď som konečne začal pracovať, každá recepčná ma obratom poslala kade-ľahšie. Na ďalší deň som mu zavolal, že už neprídem.
9. Zamestnala som sa v známom rýchlom občerstvení, ktoré predáva tacos. Večerná zmena bola čistý chaos a všetci po sebe zo stresu vrieskali. Prišla som na tretiu poobede, no nikto mi nepovedal, dokedy mám robiť. Spýtala som sa staršej kolegyne, ktorá mi oznámila, že netuší, pretože tu momentálne nie je manažér, ktorý spravuje služby.
To ma dosť vydesilo. Spýtala som sa, ako teda budú kalkulovať moju mzdu, keď ešte nie som nahodená v počítači a nie je tu manažér, ktorý by mi hodiny nahodil manuálne. Nechápala, o čom vôbec točím. V živote som odnikiaľ tak rýchlo nevycúvala.
10. Raz som pracovala v škôlke. Presne jeden deň. Spolu s ďalšími dvoma ženami som mala dohliadať na triedu s trojročnými deťmi. Tie dve ženské boli príšerné. Na jedno dieťa navrieskali, že prišlo neskoro (akoby si to tam samo odšoférovalo), ďalšie sa rozplakalo, lebo ho počas hry vonku nechceli pustiť na záchod.
Vychvaľovali sa mi, ako táto škôlka nikdy nemala kamery a ani ich mať nebude… akoby to bolo niečo dobré. A potom, keď mali decká spať, zaspali aj ony. Okamžite som odtiaľ zdúchla a obratom som volala sestre, nech preloží malú do inej škôlky.
11. Moje pôsobenie v miestnej galantérii nemalo dlhú životnosť. Hneď prvý deň mi dala staršia zákazníčka facku, pretože som jej neodrezala látku dostatočne rýchlo. Vtedy som zistila, že toto asi nebude pre mňa.
12. Vypomáhala som na jednej klinike. Nielenže som nemala nárok na obednú (ani inú) prestávku, v miestnosti s röntgenovým prístrojom mi nedovolili nosiť ochranné prostriedky. „Tie sú len pre lekárov a pacientov,“ bolo mi povedané. Čerešničkou na torte bolo, keď mi oznámili, že lekár je väčšinu času mimo a odo mňa sa očakáva, že budem falšovať jeho podpis. Nie, ďakujem.
Bonus: Nedala som výpoveď… oni na mňa skrátka zabudli. Zamestnala som sa v zábavnom parku a oni mi nahodili len jednu zmenu. Prišla som, odrobila som si a bola to celkom sranda. Čakala som, že sa mi ozvú s ďalšími službami, no už sú to štyri roky a stále nič. Dodnes mám ich uniformu a zamestnaneckú brožúrku.
