Zdravý človek berie všeličo ako samozrejmosť, napríklad aj zvuky, s ktorými sa na dennej báze stretáva. Spev vtákov, šuchot papiera, či dažďové kvapky klopkajúce o okenný parapet… to sú všetko záležitosti, nad ktorými sa počujúci človek ani nepozastaví. Ale pre človeka, ktorý prišiel o sluch, no potom sa mu opäť vrátil, je to veľké prekvapenie. A jasným dôkazom sú tieto historky z Redditu.
1. Môj syn dostal prvé načúvacie zariadenie, keď mal 18 mesiacov. Dovtedy vždy, keď ho niečo nahnevalo, zajačal, akoby ho z kože drali. Tak vysoko a prenikavo, že nám skoro praskli bubienky. Týždeň po tom, čo ho dostal, mu brat zobral autíčko a on začal jačať. Jeho vlastný rev ho natoľko vydesil, že si strhol zariadenie a začal plakať. Odvtedy už nikdy tak nekričal.
2. Spolužiak z vysokej mi hovoril, aký bol prekvapený z toho, že lampy nevydávajú zvuk. Zapne sa vypínač, zapne sa svetlo, ale žiaden zvuk. Keď sa to stalo prvýkrát, na chvíľu sa preľakol, že zase ohluchol.
3. Voda vydáva zvuk, keď vrie. Vážne. Bol som v šoku. Každý deň sa stretávam s množstvom nových zvukov a niekedy je toho na mňa priveľa. Musím si vypnúť načúvacie zariadenie, lebo dostanem migrénu. Najťažšie je chodiť do kina. Musím ho vypnúť, aby som to vydržal, no potom mi ujde 80 percent dialógov a na konci ani neviem, o čom ten film vlastne bol.
4. Nebol som úplne hluchý, ale veľa som toho nepočul. Keď som dostal načúvacie zariadenie, bol som nemilo prekvapený, ako hlasno dopadá môj prúd moču do záchodovej misy. Fakt som netušil, že to robí taký hurhaj.
5. Predtým, ako som dostala svoje zariadenie, som nevedela, že požiarny alarm na školských záchodoch z času na čas pípa len tak, aby sa vedelo, že funguje. Skoro som dostala infarkt a moje prekvapené ja vykonštruovalo úvahu, že tam určite niekde musí byť bomba. Som veľmi rada, že som to nebola nahlásiť…
6. Mala som problémy so sluchom až do dvadsiatky. Najviac ma prekvapilo asi mačacie pradenie. Vždy som ho cítila, ale nikdy som nevedela, že to je aj počuť.
7. Bola som veľmi zmätená, keď som prvýkrát začula dažďové kvapky klopkať o strechu. A keď som zistila, že koberec vydá zvuk, keď po ňom prejdete nohou. Oh, a spev vtákov… to je nádhera.
8. Na svoje načúvacie zariadenie som čakal neskutočne dlho. Keď som ho dostal a prvýkrát som spláchol záchod, tak som sa zľakol, že som s revom vybehol z kúpeľne. Musel som vyzerať komicky.
9. Načúvacie zariadenia som nosil od jedného roku, až kým som mal 28 a nestratil som po úraze sluch úplne. Ďalších päť rokov som strávil v úplnom tichu. Keď už som si na to pomaly začal zvykať, dostal som v 33-ke implantát. Prvé, čo som počul, bol hlas môjho autistického synovca. Naozaj počuť, ako znie detský hlas a nie len ako si myslíš, že znie, bolo niečo úžasné…
10. Moja kamarátka z detstva dostala svoje zariadenie, keď mala trinásť. Fascinovali ju rôzne nové zvuky, no čo ju najviac dostalo, bola asi vŕzgajúca parketa u nich doma. Skutočnosť, že na ňu stúpiš a ona si len tak ležérne zavŕzga, akoby ju to bolelo, ju od smiechu dostala do kolien.
11. Moja mama dostala načúvacie zariadenie až po dvadsiatke a údajne prvé, čo počula, keď vyšla z nemocnice, bol spev vtákov. Už predtým ho počula v telke, ale myslela si, že ho zámerne robia hlasnejší, aby ho divák počul. Keď zistila, že tak akčne štebocú aj v skutočnosti, bola unesená.
12. Kamarát bol veľmi prekvapený, keď zistil, že slnko nevydáva žiaden zvuk (respektíve na Zemi počuteľný zvuk). Myslel si, že bude aspoň šumieť alebo niečo.
13. Moja mama skoro odpadla, keď počula moriaka prvý raz hudrať. Neviem, aký zvuk presne očakávala, že vyjde z tohto monštruózneho vtáka, ale očividne to nebolo toto.
14. Kamarátova sestra bola takmer hluchá. Raz som jej v kancelárii pomáhala spárovať jej načúvacie zariadenie (vedeli ste, že to funguje na bluetooth?!) a ona bola úplne mimo z toho, aké bolo citlivé. „Ja počujem papier!“ Zakričala od radosti. Dovtedy nemala ani poňatia, že papier, šúchajúci sa o druhý papier, vydáva nejaký zvuk. A veľmi ju to šokovalo.
15. Načúvacie zariadenia som používal celý život, ale majú svoje limity, a tak keď som konečne dostal implantáty, otvoril sa predo mnou úplne nový svet. Po prvý raz som počul cvrčky. Okamžite som bežal za mamou, že sa spoza psej búdy ozýva zvláštne šušťanie. Opatrne to išla skontrolovať v domnienke, že ide o hada… a vrátila sa s úsmevom na perách a tým, že to boli len neškodné chrobáky.
16. Štekanie psa. Očakával som… ja ani neviem, čo vlastne. Nejaký špecifický zvuk, unikátny a jedinečný. Všetci básnili o tom, ako má každé zviera svoj charakteristický zvukový prejav, tak som si myslel, že psí bude ten najkrajší. Ale znie mi to, akoby po mne ten tvor kričal.
Zdroj: DavidDanielLynn / Reddit
