Buďme k sebe úprimní – s momentálnym zostatkom na účte sú tvoje vyhliadky do budúcna viac než mrzuté a najbližšia výplata na tom pravdepodobne nič nezmení. Najbližšie, ako sa teda môžeš k svetu bohatých dostať, je tento článok. V ňom sa ľudia na Reddite podelili o historky (často bizarné) z práce pre takýchto ľudí a pri niektorých si budeš ozaj klopkať na čelo.
1. Otcov klient kúpil celú ulicu plnú domov a na samom konci si postavil nový pre seba. Ulica bola taká dlhá, že na ňu nechal nainštalovať jeden z tých pozemných eskalátorov, ktoré bývajú na letisku.
2. Jeden čas som pracovala pre rodinu ruských miliardárov – doučovala som im dcéru. Sedíme si v študovni, keď malá zrazu skríkne: „Ocko je doma!“ a rozbehne sa k oknu. Počula helikoptéru a vedela, že určite pristane u nich na záhrade.
3. V osemdesiatych rokoch som zbežne pracoval pre jedného z korunných princov Saudskej Arábie. Keď sa chcel ubytovať v hoteli, kúpil najvyššie tri poschodia toho najdrahšieho, čo našiel. Jedno poschodie pre personál, ďalšie pre ochranku, na najvyššom bol on aj s kráľovskou rodinou. Raz prišiel len sám so svojimi tromi ženami. Šialené.
4. Kamarát zo strednej pár rokov pracoval ako pomocník na privátnych jachtách plaviacich sa po Stredozemnom mori. Raz dostal do vrecka 4-tisíc eur, pretože skočil do vody a vylovil ženskej kabelku, ktorá jej tam spadla.
5. Študujem umenie, ale dočasne pracujem ako záhradníčka. Naša firma má na starosti najlukratívnejšie oblasti naprieč celou krajinou. Keď zákazníci zistia, že študujem umenie, väčšinou mi natešene ukazujú svoje najdrahšie kúsky. Pamätám si, ako som raz stála na záchode, vyťahané handry, od hlavy po päty od hliny, tvárou v tvár jednému z Picassových obrazov. Rovno nad misou, veľmi majestátne.
6. Môj otec pracoval s loďami a mal kopec známych, ktorí prenajímali drahé jachty. Raz mu jeden z nich zavolal, že si ich prenajal akýsi austrálsky miliardár. Chce, aby mu pristavili jachtu v konkrétnom prístave, na konkrétnu hodinu a loď vybavili večerou pre 50 ľudí. Mala ich odviezť z New Yorku do Sydney. Všetko bolo pripravené… a chalanko neprišiel.
Vysvitlo, že vôbec neplánoval na lodi odísť. V hoteli rovno nad prístavom mal párty pre svojich ultra zazobaných kamošov a chcel, aby mohol kedykoľvek ukázať prstom z okna a niekomu sa pochváliť: „Pozri, to je moja loď.“ Jedlo tam malo byť len pre istotu, keby sa náhodou chceli ísť pozrieť. Nechceli. Nakoniec sa to všetko vyhodilo.
7. Pracoval som v reštaurácii, kam sa pravidelne chodili kŕmiť decká miestnych miliardárov. „Povedala som ockovi, že školné stojí 500-tisíc,“ započul som hovoriť slečnu, keď sa jej jeden z kamarátov opýtal, odkiaľ má toľko peňazí. Inokedy zase ďalšia objednala kvantum drahého alkoholu (dokopy niekoľko stoviek, baba nemohla mať viac ako 20). Očividne som sa tváril veľmi zmätene, lebo mala potrebu mi oznámiť: „Ocino vlastní diamantové bane v Afrike.“
8. Vďaka športovému štipendiu som sa dostala na prestížnu strednú školu, kam chodili decká z nekresťansky zazobaných rodín (prevažne z Ázie). Jednému spolužiakovi kúpil tatko na narodeniny najnovšie BMW. O rok neskôr zmaturoval, a keďže trepať auto naspäť do Kórey by bolo extrémne nepohodlné, rozhodol sa ho darovať kamarátovi, inému spolužiakovi. Len tak. Chalanovi v sedemnástke spadlo z neba auto v hodnote 70-tisíc.
9. Stalo sa to roky dozadu, keď ešte fičali DVD požičovne. V jednej som pracovala a pamätám si, ako k nám raz večer prišla žena s piatimi A4-kami plnými filmových titulov. Povedala mi, nech vyškrtám, čo z toho máme, a nech jej to všetko nabalím. Účet sa vyšplhal nad tisícku, vtedy riadny peniaz, ale ona to zaplatila akoby nič. Neodpustila som si otázku, čo s tým chce robiť. Bola to osobná asistentka akéhosi boháča, čo sa chystal na mesačnú plavbu svojou privátnou jachtou a nechcel riskovať, že sa bude nudiť.
10. Pracoval som pre firmu, ktorá upravovala lietadlá pre šialene bohatých ľudí. Pamätám si, že raz k nám prišiel chlapík, čo si kúpil nové lietadlo len preto, že mu jeho duchovný poradca povedal, že to staré (ktoré rozhodne nebolo staré) má v sebe zlú energiu. Tak ho pre istotu daroval manželke.
11. Mám známu, ktorá vlastní malú leteckú spoločnosť – súkromné lietadlá pre bonitných klientov. Raz dostala zaplatené, aby bezpečne doviezla psa (len psa) do New Yorku na akýsi súkromný výcvik za 45-tisíc. Žiadni iní pasažieri. Len ten pes a posádka.
12. Skamarátila som sa so šéfom a jeho manželkou. Veľmi milí ľudia. Zo ženy sa napokon vykľula akási dedička a začala mi kupovať hádam všetko, čo som len tak medzi rečou spomenula. Začala som si dávať extrémny pozor na to, čo hovorím, lebo mi to v určitej fáze už začalo byť blbé. Ale nehádam sa, má to svoje výhody.
13. Pracoval som pre malú IT firmu – len majiteľ, jeho brat a ja. Raz večer mi volá chlapík, že sa mu nedarí zapnúť nový počítač. Bolo poobede, ja som mal po zmene, ale on trval na tom, že mi bez problémov preplatí 5-hodinovú cestu, hlavne nech prídem. Vraj sa chce hrať hru. Tak som teda sadol do auta a navigácia ma vypľula pred najväčším barákom, aký som kedy videl.
Najprv som si myslel, že je to chyba, ale nebola. Bol to jeho dom, respektíve jeho a jeho ženy (mimochodom, veľmi sympatickí ľudia). Zistil som, že muž si zostavil vlastný počítač – najvýkonnejšiu mašinu, s akou som sa kedy stretol – a zabudol ho zapojiť do elektriky. Zaplatil mi 1300 eur, aby som strčil kábel do zásuvky, a potom ďalších 5-tisíc ako tringelt, taký bol nadšený, že si zahrá LoL-ko.
14. Pracoval som ako domovník pre zopár bohatých ľudí v mojom meste. To najbizarnejšie, čo som kedy videl, bola kolekcia miniatúrnych brnení pre mačky, vystavená hneď vedľa kolekcie ešte miniatúrnejších brnení pre myši. Bohvie, načo to komu bolo, ale bohatí ľudia asi nepotrebujú dôvod…
15. Počas môjho pobytu v Soule ma bohatá kórejská rodina pozvala k sebe na vianočnú večeru. Obrovský dom, neskutočne draho zariadený, niekoľko vianočných stromčekov – cítila som sa ako v obchode. Večera sa podávala na dlhočiznom stole, ktorý sa prehýbal pod náporom jedla. Na každom konci sa vynímala jedna obrovská plnená morka. Až na konci som zistila, že Kórejčania morky veľmi nemusia a sú tam len ako dekorácia. Hostiteľka mi povedala, že ak si ich chcem zobrať domov (alebo čokoľvek iné), tak pokojne môžem. Inak sa vyhodia.
Zdroj: NeighborhoodTrolley / Reddit
