Čo myslíš, že robia zamestnanci „escape rooms“ celé dni? No predsa sa zabávajú na svojich zákazníkoch. Ak neveríš, že majú na čom, tak si musíš jednoznačne prečítať tieto parádne historky. Ľudia sa o ne podelili na reddite.

1. Boli tam spinky, ktoré mali slúžiť na otvorenie pút. Namiesto toho jeden expert chytil spinku a napchal ju do zásuvky. Bola pod prúdom, podotýkam. Vyhodil elektrinu v celej budove.

2. Jeden chlapík si myslel, že podstatou „escape room“ je uniknúť. Akokoľvek. Tak sa tresol celým telom o dvere (o jeho hmotnosti radšej pomlčím), vyrazil ich a tváril sa, že vyhral. Ešte týždeň som každej skupine prízvukovala, že keď vyrazia dvere, nielenže nedostanú odmenu, ale budú ich musieť aj zaplatiť.

3. Jeden dôležitý kód bol skrytý na termochromickom hrnčeku (taký, čo sa zmení, keď doň nalejete horúcu vodu). V miestnosti bola kanvica, čaj, ten hrnček a dokonca aj indícia, ktorá jasne vravela: „Doprajte si šálku čaju.“ Nič, nula bodov. Jedna skupina bola presvedčená, že je to chyták a celú hodinu strávila hľadaním iných indícií. A ten čaj tam len tak stál…

4. Pracovala som v „escape room“ s vesmírnou tematikou. Pozostávala z viacerých miestností. V jednej z nich bol astronautický oblek, ktorý mal slúžiť čisto ako rekvizita. Jeden pán si však nebol istý, či ho náhodou nebude potrebovať, tak sa doň obliekol. Skoro sme sa pocikali od smiechu, keď sa v ňom vyvalil von.

5. V našej „escape room“ je v jednom rohu slepý bod, kde cez kamery vidno naozaj ničovaté nič. Jedného dňa prišiel chlapík, usalašil sa v tom rohu a začal rozoberať stenu. Dopátral sa až ku káblom a nevedno ako – keďže sme toho veľa nevideli – sa mu ich podarilo roztrhať. Dostal elektrický šok. Nebolo to síce nič drastické a z miestnosti sa potom dostal pomerne rýchlo, ale aj tak nás to vydesilo…

6. Prišli sme do našej miestnej „escape room“, kde nás milá pani veľmi dôrazne upozornila na fakt, že v tapetách sa žiadne indície neskrývajú. V ten týždeň tam údajne mali skupinku, ktorá im ošklbala všetky steny v domnienke, že tam nájde niečo zaujímavé.

7. Robím v „escape room“ vo Švédsku a súčasťou akcie sú aj živé postavy. Akože, keď sa hráči dostanú do určitého bodu, tak im donesie kľúč, indíciu alebo niečo podobné.

Keď sa kolega pobral za jednou skupinou odniesť im potrebnú pomôcku, tak ho schmatli a začali ho štekliť. Povedali, že neprestanú, kým ich odtiaľ nepustí, a keďže vyzerali, že to myslia smrteľne vážne, chalanisko ich pustil. Najdivnejšie na tom bolo, že skupina bola nesmierne hrdá na to, ako šikovne sa dostali von.

8. Kamarát vlastní „escape room“ a povedal mi túto historku: V jednej z miestností majú taký ten znížený strop zložený „z dlaždíc“. Tie sa dajú nadvihnúť – za nimi je diera, do ktorej sa dá vliezť a skutočný strop je zhruba až meter nad tým. Ani vo sne by mu nenapadlo, že sa tam nejakí hráči pokúsia dostať, no opak bol pravdou.

Začul z miestnosti strašný buchot, tak to išiel skontrolovať… a našiel troch ľudí visiacich zo stropu. Nikde nebola žiadna indícia, ktorá by naznačovala, že majú ísť prebúrať strop. Po tomto extempore tam ale naopak pribudla ceduľa, ktorá hlása, že na strope sa nič neukrýva.

9. Raz k nám prišla skupina čiperných päťdesiatničiek, ktoré boli všetky do jednej spité pod obraz boží. Najprv im to išlo celkom fajn, no potom sa zasekli na niečom, čo považujem za najprimitívnejšiu hádanku na svete.

Vypýtali si pomôcku, tak ju dostali a všetky si hromadne a nahlas povzdychli. Mysleli sme si, že je to ten povzdych typu „aháá, také jednoduché to bolo“, ale nie… ONY TOMU STÁLE NEROZUMELI. Nakoniec sme ich museli vyvliecť von násilím, lebo začali trhať náhodné knihy…

10. To najdivnejšie, čo vídam u nás, nemá nič spoločné s hádankami. Skôr s ľuďmi ako takými. Najradšej mám jedného mladíka, ktorý k nám každý víkend nosí iné dievča a každému prízvukuje, aká je šikovná, že to tak pekne vyriešila. Pritom tie slečny, s prepáčením, vyzerajú, že si nevedia samy ani utrieť zadok a všetko za ich chrbtami robí on. Naozaj zaujímavá baliaca taktika.

11. Na vytvorenie tej správnej atmosféry je naša „escape room“ plná rôznych dekorácií. V jednej časti sa nachádzal obrovský vypchatý orol. Prišiel k nemu chlapík, obzrel si ho a zobral ho pod pazuchu. Chodil s ním 45 minút a všetkým hovoril: „Hej, ale tento orol tu predsa musí na niečo byť.“

Snažil sa ho položiť na rôzne objekty, použiť ho ako kľúč… nič. Keď vyšiel von, položil mi toho orla na pult a pýta sa: „Čo som s tým mal robiť?!“ S malou dušičkou som mu prezradila, že to je len dekorácia… a ten dospelý, 40-ročný chlap sa tam takmer rozplakal.

12. Súčasťou našej izby je hra, v ktorej má človek hľadať elementy z periodickej tabuľky prvkov, ktoré mu prezradia ich protónové čísla. Tie potom použije v nasledujúcej časti. Raz tam prišiel malý chlapec. Nemohol mať viac ako šesť rokov, ale vedel celú periodickú tabuľku naspamäť! Ani sa neobťažoval hľadať tie čísla – proste si pozrel prvok a vedel. Skoro som odpadla.

13. Prišiel k nám manželský párik – chlapík mal na hlave baseballovú čapicu. Krátko po tom, čo vošli do izby, mu v nej začalo byť teplo, tak si ju zložil a položil na stôl. Hra pokračovala, nič prevratné sa nedialo…

A potom chlapík príde k tej čapici a začne ju podrobne skúmať. Očividne hľadal nejaké indície. Jeho žene trvalo dobrých dvadsať minút, kým ho presvedčila, že v nej určite žiadne pomôcky nebudú, pretože je to JEHO VLASTNÁ ČIAPKA.

14. Mali sme chlapíka, ktorý vošiel do miestnosti, počkal, kým odídeme, a potom zase pekne vyšiel a vošiel. Neviem, čo čakal. Z bezpečnostných dôvodov tam tých ľudí nemôžeme naozaj zamknúť… ale on si len tak vykračoval a tváril sa, že objavil Ameriku.

Zdroj: reddit.com