Ak si si už vyskúšal prácu za kasou, nepochybne si raz zažil situáciu, keď pokladňa nie a nie spolupracovať, a zákazník v domnienke, že ide o komediálny počin tretieho tisícročia, zahlásil: „Haha, tak to asi bude zadarmo.“ Chlpy sa ti zježili aj tam, kde žiadne nemáš, a najradšej by si si v tej sekunde hodil slučku.
Podobné klišé frázy sa však spájajú aj s inými profesiami, len sa o nich toľko nerozpráva. O tie najvtipnejšie sa podelili ľudia z rôznych pracovných segmentov na Reddite a my vám ich spovede prinášame v dnešnom článku.
• Pracovník bezpečnostnej služby: Vždy, keď niekto cudzí vchádza na moje pracovisko, je mojou povinnosťou sa ho opýtať, či má pri sebe zbraň. A každý druhý sypač, čo si predvčerom zaplatil permanentku do fitka, napne svoje bicepsy a odpovie: „Len tieto.“
• Psychológ: „To ma teraz analyzuješ?“ Je mi ľúto, že vám rúcam sny, ale v deväťdesiatich percentách prípadov, keď sa ma toto niekto opýta, mi je daná osoba natoľko ľahostajná, že by som si radšej pichla špendlíkom do oka, ako sa vo voľnom čase zaoberala jej duševnou analýzou.
• Rádiológ: Robím ultrazvuky. Je za tým omnoho viac, ako skenovanie tehotných žien, aj napriek tomu si žiaden pacient, bez ohľadu na pohlavie, na vyšetrení neodpustí poznámku: „Bude to dievčatko alebo chlapec?“
• Policajt: „Nič som neurobil! Som nevinný!“ Chlape, upokoj sa, prosím. Len sa snažím kúpiť si redbull a dva donuty.
• Veterinár: „Keď máte tak rád zvieratá, nemali by ste ich ošetrovať zadarmo?“ Ľudia, ktorí sa to pýtajú, to myslia smrteľne vážne… a očividne im ani na sekundu nenapadlo, že aj „človek, ktorý má rád zvieratá“, musí platiť účty.
• Poštár: „Tie účty si môžete nechať.“ Môcť môžem, ale platiť ich nebudem, takže ti ich pošlú znovu aj s upomienkou. Tak šetri stromy, aj moju duševnú pohodu a zober si tie poondiate účty.
• Pracovníčka v stánku: Predávam lístky do lotérie. Keď sa zákazníka opýtam, aké čísla chce, odpovie: „Tie víťazné, predsa.“ Každý. Jeden. Raz.
• Pracovník colnej kontroly: Nedávno som v Spojených štátoch prechádzal colnou kontrolou a zamestnanec sa ma opýtal: „Máte pri sebe hotovosť vyššiu ako 10,000$?“ Ja som, rehotajúc sa na vlastnom vtipe, odpovedal: „Kiežby.“ Muž len prevrátil očami a zahlásil: „Keby som dostal cent každý raz, keď tu niekto povie tento vtip, mal by som tých desaťtisíc ja.“
• Administratívna pracovníčka: Toto nehovoria zákazníci, ale doslova každý nový zamestnanec: „Takže… tebe vlastne platia za to, aby si robila… nič?!“
• Sestrička: Pri odberoch krvi ma pacienti s obľubou prezývajú upír a neodpustia si nejaký ten vtípek o tom, že si ráno dali cesnak a mám sa držať ďalej. Klobúk dole za originalitu, toto tu naozaj ešte nebolo.
• Pracovníčka call centra: Na konci každého hovoru sa musím opýtať: „Je tu ešte niečo, s čím Vám môžem pomôcť?“ „Áno, môžete mi doniesť kávu./Máte výherné čísla do lotérie?/Dajte mi Vaše číslo, máte sexy hlas.“ Už som sa to naučila ignorovať, ale na začiatku mi to poriadne pilo krv.
• Zubár: „Návšteva vo Vašej ambulancii ma bolí hneď dvakrát – prvý raz, keď otvorím ústa, druhý, keď otvorím peňaženku.“ Kúp si medzizubnú kefku a oboje bude bolieť menej.
• Pracovník bicyklovej donáškovej služby: „Vy sem idete na bicykli? Chcel by som to dostať ešte do konca tohto týždňa.“ Tí ľudia si očividne neuvedomujú, že v čase najväčšej špičky, je preprava bicyklom podstatne rýchlejšia ako autom. Och, a ešte by som zabudol ako bonus, počas Tour de France: „Hej, kamoško, nestratil si sa?“ Celý sk*rvený deň.
• Lekár: „Aký máte problém?“ „Vy mi povedzte, Vy ste lekár!“ Dve minúty ostanem ticho a potom začneme od začiatku. Väčšinou to funguje.
• Záchranár: Toto je výsada starších dám. Tie s obľubou, keď nás vidia, kričia: „Och, práve dorazil môj taxík.“
• Zástupca manažéra: Manažér behá aj po ostatných prevádzkach, niekedy na stretnutia, a vtedy prenecháva všetku zodpovednosť v kancelárii na mňa. Vždy, keď sa tak stane, niekto z kolegov za mnou dolezie a spýta sa: „Takže, keď tu teraz šéfuješ ty, znamená to, že nás všetkých pustíš domov?“
• Chemik: „Vieš vyrobiť drogy?“ Prípadne iné poznámky súvisiace s Perníkovým tatkom. Mimochodom, áno. Áno, viem. Ale robiť to nebudem.
• Roznášač pizze: Keď po ceste za zákazníkom stretnem niekoho iného, vždy sa usmeje a zahlási: „Pokojne to nechaj tu, chlapče. My už sa o to postaráme.“ Na začiatku som sa aspoň silene zasmial, ale po tých mesiacoch na to už nemám síl.
• Pracovník pivovaru: Každý deň rozvážam pivá do supermarketov a každý deň mi aspoň jeden pracovník na príjme povie: „Hoď jednu z tých prepraviek ku mne do auta.“
• Tortová dekoratérka: Keď si zákazníci prídu vyzdvihnúť objednávku, niekedy sa tvária, že som zle napísala ich meno. Potom sa s úškrnom od ucha k uchu prizerajú, ako sa to snažím narýchlo opraviť, len preto, aby mi v závere oznámili, že si robili srandu. No k popukaniu, fakt.
Zdroj: HaiKarateAquaVelva / Reddit
