Väčšine z nás sa k detstvu viažu len tie najkrajšie spomienky. Babkina bublanina, cukrová vata na kolotočoch, bubliny z bublifuku či futbal na ulici, kde pomyselnú bránku tvoril priestor medzi dvoma kameňmi a rana mokrou loptou rovno do hlavy sa prakticky rovnala smrti. Ach, tá nostalgia.
Títo ľudia z Redditu však toľko šťastia nemali. Počas dospievania ich rodičia nemali peniaze nazvyš, a tak väčšinu vecí, ktoré ostatné deti považovali za samozrejmosť, oni nemali. Práve preto sa im v hlave zakorenila myšlienka, že tieto veci skrátka musia byť výhodou bohatých… hoci to tak vlastne vôbec nie je. Poďme sa teda spoločne pozrieť, o akých veciach je reč.
1. Škola v prírode alebo akýkoľvek iný školský výlet, za ktorý bolo treba zaplatiť. Deti, ktoré si ich nemohli dovoliť, aj tak museli chodiť do školy. Proste sme tam sedeli a robili zadania navyše, akoby sme boli po škole.
2. Nové oblečenie na Vianoce. Naši nemali peniaze takmer na nič, takže oblečenie som dostávala výlučne od starých rodičov. Pamätám si, ako som celý rok nosila tie isté nohavice, ktoré mi kúpila babka, a spolužiaci sa mi smiali. Snažila som sa ich presvedčiť, že mám päť párov tých istých nohavíc, aby som sa cítila aspoň o trochu lepšie. Myslím, že mi neverili, ale aspoň mi dali pokoj.
3. Možnosť zakúriť, keď je v dome zima. Keď som bola malá, od decembra do januára sme spávali v spacákoch. Vtedy mi to prišlo neskutočne cool, no keď sa na to pozerám spätne, bolo to skôr smutné.
4. Keď ma babka vyzdvihla zo školy a dala mi všetko, čo mi na očiach videla. Rodičia boli narkomani, peňazí bolo málo, a tak to bola vždy práve babka, ktorá mi kupovala nové veci. Vždy som si domov doniesol nejaké videohry či hračky, tak som automaticky predpokladal, že moja babka je neskutočne bohatá. Teraz viem, že to tak nebolo. Len jednoducho mala stabilný príjem.
5. Vyrastal som na malom ostrove v Tichom oceáne. Hoci sa dodnes sprchujem prevažne v studenej vode, vždy som si myslel, že horúca sprcha je najvyššia forma luxusu, aký si človek môže dopriať. Prvýkrát som sa sprchoval v teplej vode, keď som mal 22 rokov, a nikdy na to nezabudnem.
6. Uteráky. Mal som asi desať, keď som zistil, že ostatní sa po sprche neoblečú naspäť do špinavého oblečenia. Dovtedy som si myslel, že uteráky sú len v hoteloch. Raz som išiel na návštevu ku kamarátke a ona ma požiadala, aby som jej pomohol so skladaním uterákov. „Oni ich majú viac? To musia byť neskutočne bohatí,“ pomyslel som si.
7. Vyrastal som v skromných podmienkach a predpokladal, že len bohatí ľudia majú umývačku riadu a len milionári chladničku so zabudovaným prístrojom na výrobu ľadu.
8. Čistá voda na pitie a poriadne teplé jedlo – nielen krajec suchého chleba a čaj. Narodil som sa v Jemene, kde bol vždy nedostatok pitnej vody a bežní ľudia si nemohli dovoliť jesť trikrát denne. Na záhrade sme nemohli pestovať rastliny, lebo by spotrebovali príliš veľa vody. Boli sme v podobnej situácii ako postavy vo filme Duna.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
