Niektorí ľudia skrátka milujú robiť scény. Normálne sa dá týmto typom celkom slušne vyhnúť, no čo ak sú to zhodou okolností tvoji rodičia? Alebo iní príbuzní? Nuž, potom ti neostáva iné ako zvyknúť si na poriadne trapasy. Presne to museli urobiť aj títo ľudia z Redditu. Poďme sa teda spoločne pozrieť na ich príbehy.
1. Raz som išiel s dedkom na bejzbalový zápas. Počas prestávky si kúpil párok v lístkovom cestíčku a až na mieste si všimol, že je akýsi pripečený. Nešiel ho vrátiť hneď, lebo nechcel premeškať zápas, tak objedol, čo sa dalo, zvyšok si odniesol domov a strčil ho do mrazničky. Potom zavolal na podporu a dožadoval sa vrátania peňazí.
O pár týždňov neskôr sme išli na štadión zas. Pani na podpore mu povedala, že stánok číslo 3 mu dá párok zadarmo, no keď sme prišli k stánku číslo 3, mal zavreté. Vytočený dedko prišiel k pokladni lístkov číslo 3, šmaril im do okienka zmrazený zvyšok pôvodného párka a vykrikoval, že sa odtiaľ nehne, dokiaľ mu to niekto nepreplatí.
Zúfalo som sa mu snažil vysvetliť, že predaj lístkov je predaj lístkov a s občerstvením nič nemá, pani za okienkom vyzerala, že si každú chvíľu vyšklbe všetky vlasy. Hádal sa tam s ňou dobrú hodinu… až nakoniec prišiel predavač zo stánku s jedlom číslo 3, otvoril stánok a dal mu vytúžený čerstvý párok v cestíčku. Keď sme odchádzali, spokojne mi povedal: „Vidíš, chlapče? Takto sa riešia veci.“
2. Mala som trinásť, keď sa to stalo. Mama nám zarezervovala hotelovú izbu, no keď sme prišli na miesto, pani na recepcii nám oznámila, že následkom chyby v systéme naša rezervácia neprešla. Obratom nám ale ponúkla inú izbu, ešte aj so zľavou.
Namiesto toho, aby ju zobrala, poďakovala sa a odišla, moja mama považovala za najvhodnejšie zakričať na celé hotelové lobby: „Nikto sa ani nehne, dokiaľ nedostanem svoju izbu!“ Toľko tej recepčnej – ktorá s tým, mimochodom, nemala čo urobiť – vyplachovala žalúdok, až na nás napokon zavolala políciu a tá nás vyviedla von. Hoci som bola len decko, myslela som, že umriem od hanby.
3. Keď som mal asi desať, babka nás s bratom zobrala do rýchleho občerstvenia. Vrátili sme sa domov a zistili, že nám zabudli pribaliť servítky. Normálny človek by si povedal, že to nie je žiadna dráma, ale naša babka nie. Nahnala nás naspäť do auta, nabehla do reštaurácie a dvadsať minút vrieskala po manažérovi, ako si to vôbec robí svoju prácu. Chcel som sa roztopiť a splynúť s podlahou.
4. Ako malí sme s bratom a mamou leteli niekoľko hodín v lietadle a mama nás nechala spať na zemi v uličke. Pochopiteľne, letušky boli z bezpečnostných dôvodov proti, tak sa s nimi začala hádať. Zavolali pilotovi, ale s ňou to ani nehlo. Až keď oznámil, že kvôli mame otočí lietadlo a ostatní pasažieri ju takmer zaživa stiahli z kože, nás nahnala naspäť na sedadlá.
5. Mama mala vytipovaný obchod, v ktorom pravidelne trhala z vecí cenovky. Vedela, že zamestnanci to majú v paži, a keď na niečom nie je cenovka, jednoducho si vymyslia cenu, ktorá im príde primeraná. Keď bola nižšia ako pôvodná, zobrala to. Keď bola vyššia, zavolala si vedúceho predajne a kvalitne mu to vytmavila. Neznášal som to.
6. Bol som s rodičmi na dovolenke a hotel nám omylom naúčtoval navyše niečo, čo sme si neobjednali. Mama napochodovala na recepciu a okamžite chcela hovoriť s manažérom. Ten nebol veľmi nápomocný – asi preto, že sa správala, ako sa správala a bez hanby predbehla asi desať ľudí pred ňou.
Pri odchode sa teda zastavila pri každom jednom z nich a oduševnene vrieskala, že spomínaný hotel okráda zákazníkov a majú sa ísť ubytovať inde. Personál zavolal políciu a muži zákona nás reálne eskortovali von z budovy. Chcelo sa mi kričať.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
