7. Môj otec je v tomto príšerný, a keď mu niekde pokašlú objednávku, mení sa na úplne iného človeka. Je jedno, či sme v rýchlom občerstvení alebo v drahej reštaurácii, v jednom kuse sa sťažuje, že má nedorobené mäso. V preklade, ak nie je suché ako podrážka na topánke, tvrdí, že ho „prešla chuť“.
Raz sme takto išli do miestneho fast-foodu a čuduj sa svete, v jeho burgeri bolo zase nedorobené mäso. Nakráčal rovno k pokladni, predbehol pri tom zástup ľudí, čo si ešte nestihli objednať, a spýtal sa, kto to pripravoval. Personál zavolal kuchára, očividne nejakého študenta, čo tam len brigádoval, a môj otec urobil čo? Otvoril burger, vybral z neho mäso a hodil ho chudákovi chalanovi rovno do ksichtu.
8. Na strednej som pracoval v predajni s DVD-čkami. Raz pred narodeninami som tam išiel aj s mamou, lebo mi chcela vybrať darček, a to, čo som si vybral, malo na pokladni o niečo vyššiu cenu ako na cenovke. V ten deň robila kolegyňa-brigádnička, do ktorej som bol už nejaký ten piatok zaľúbený až po uši.
Samozrejme, mama sa sťažovala, bolo to treba vystornovať, ona nevedela ako a manažér mal plné ruky práce s niečím iným. Takže čo? Takže mama začala vrieskať. V mojej práci. Na dievča, z ktorého som mal zapálené lýtka až po uši. V živote som sa necítil trápnejšie a mám pocit, že v živote sa už ani cítiť nebudem.
9. Raz ma mama poprosila, aby som jej cez appku zavolala taxík. Prvý aj poslednýkrát. Počas jazdy mi opakovane volala a sťažovala sa, že taxikár vôbec nejde tadiaľ, kadiaľ ona chce (ona, čo nemá vodičák a vôbec nepozná cesty, aby sme boli v obraze). V polovici cesty vystúpila a išla radšej autobusom. Hneď nato mi volal uplakaný taxikár, s roztraseným hlasom sa ospravedlňoval a nevedel pochopiť, čo spravil zle. Cítila som sa ako totálne h*vno. NIKDY VIAC.
10. V ktoromkoľvek drive-thru. Zamestnanec: „Pani, mohli by ste sa, prosím, posunúť autom o kúsok dopredu, kým dokončíme vašu objednávku?“ Moja mama s rukami prekríženými na prsiach: „Nie.“
11. Môj otec sa zbožňoval hádať. Raz sme spolu boli nakupovať oblečenie a na ten deň nikdy nezabudnem. Vo výpredajovom regáli „všetky nohavice za 25 eur“ som našiel jedny celkom obstojné, bohužiaľ, tieto boli za 40. Spýtal som sa predavača, či ich majú v mojej veľkosti, on sa ospravedlnil a slušne mi vysvetlil, že ich tam asi dal nejaký zákazník, lebo tieto tam nepatria.
V tej rane môjmu otcovi úplne preplo. Trval na tom, že sa nehne z miesta, kým mu tie nohavice nedajú za 25 eur, a ešte sa snažil vykšeftovať dodatočnú zľavu. Zatiahol do toho troch zamestnancov, manažéra oddelenia a nakoniec aj manažéra celého obchodu. Všetko kvôli nohaviciam, ktoré úprimne ani neboli také pekné.
12. Môj otec permanentne vracia jedlo naspäť do potravín. Najviac ma dostalo asi kilové balenie syra, ktoré sa podľa jeho slov „pokazilo skôr, ako malo“. Vrátili mu peniaze, takže nepredpokladám, že im spomenul, že ho nechal počas leta celú noc v aute.
