Asi každý z nás už niekedy prokrastinoval, teda odkladal nepríjemné povinnosti na neskôr. Možno ťa to prekvapí, ale prokrastinácia sa nemusí týkať len povinností, ktoré sa nám nechce robiť. Týka sa aj tých, ktoré človeka napĺňajú šťastím a radosťou. Napríklad výlet, návšteva nejakej atrakcie, dovolenka či návšteva kamarátov.
Ako píše aj portál Sto plus jednička, na prvý pohľad to znie nelogicky. Prečo by človek odkladal tieto príjemné pocity a radosť? A predsa sa tak často deje. Tento fenomén skúmali aj psychológovia, ktorí prišli s viacerými dôvodmi, prečo k nemu dochádza. Jedným z dôvodov môže byť fakt, že ľudia chcú, aby boli tieto zážitky ešte lepšie. V takom prípade však reálne hrozí, že si ich nikdy neužijú, pretože ich budú neustále odkladať.
Prečo odkladáme príjemné zážitky?
Potvrdil to aj vedecký výskum, ktorého výsledky vyšli v akademickom magazíne PNAS Nexus. Psychológ Ed O’Brien uviedol, že ľudia často čakajú na „ten pravý“ moment, kedy bude potešenie z radostnej udalosti ešte silnejší. Inak povedané, ľudia zvyknú čakať na to, keď budú mať na tieto príjemné udalosti ideálnu náladu. To ale podľa odborníka vytvára určitý druh psychologickej pasce, pretože čím dlhšie zážitok odkladáme, tým ťažšie sa k nemu potom dostávame. Často nám tak kvôli tejto prokrastinácii môžu uniknúť príjemné veci.
O’Brien a jeho tím si tieto zistenia overili počas pandémie koronavírusu. Vtedy bol sociálny život ľudí narušený, nedalo sa cestovať, ani stretávať s priateľmi. Keď sa svet vrátil do normálu, psychológovia sa 500 dospelých opýtali, či sa k príjemným aktivitám vrátili hneď, ako to bolo možné, alebo naďalej váhali a odkladali ich. Ukázalo sa, že čím dlhšie trvala prestávka, tým dlhšie ľuďom trvalo vrátiť sa k týmto zvykom.
Radšej nudnú aktivitu ako príjemnú udalosť?
„Reštaurácie boli otvorené, ľudia sa cítili v bezpečí – a predsa návštevu odkladali, pretože nechceli premrhať prvý návrat na obyčajný utorok,“ uviedol O’Brien. Niekedy si dokonca ľudia zvolili úplne nudnú aktivitu pred niečím príjemným. O’Brien uviedol príklad testu, pri ktorom mali účastníci odpovedať na správu priateľovi, s ktorým dlho nehovorili, alebo prepisovať nezmyselný text (teda úmyselne nudnú aktivitu). Častejšie volili práve druhú aktivitu a tým pádom sa cítili aj menej šťastní.
Psychológovia podotkli, že podobná prokrastinácia súvisí s viacerými faktormi. Špecifické radosti si spájame s vhodnou príležitosťou. Takže napríklad drahé víno otvoríme až pri nejakej slávnostnej udalosti. Ľudia si tiež myslia, že v budúcnosti bude odkladaný príjemný zážitok ešte príjemnejší, že naň budeme mať viac času, energie či tú správnu náladu.
Práve toto čakanie ale môže spôsobiť, že si radosť nebudeme vedieť adekvátne užiť. Odborníci teda odporúčajú uvedomiť si práve tento fakt a tvrdia, že je dobré si pre radostnú udalosť stanoviť nejaký konkrétny čas a zbytočne ju neodkladať. Výnimočným dňom totiž môže byť akýkoľvek deň, pokiaľ sa mu tú výnimočnosť rozhodneme sami vtlačiť.
